Majiteľom a majiteľkám slovenských salašov pomáha s odborným usmernením, ako vychovať psy na tento účel, Michaela Skuban zo Štátnej ochrany prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici. Odborníčka, ktorá sa v rámci svojej práce venuje hlavne šelmám v našich lesoch, už podobné projekty aplikovala do praxe vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Stretávame sa s ňou na Orave v dedine Habovka, kde chová približne tisíc oviec Vladimír Ondrík. Na jeho farme je spolu tridsať psov. Niektoré slúžia na zavracanie čriedy, väčšina však stráži ovce pred medveďmi a vlkmi. Majestátne psy, vzbudzujúce rešpekt, sú hlavne stredoázijské ovčiaky, kangalské ovčiaky alebo poľské podhalanské ovčiaky.
FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRIIPsy v presile
Vodkyňou svorky je Duna. Keď prichádzame na ovčiu farmu do Habovky, obrovská stredoázijská sučka nás pozorne ovoniava. Jej majiteľ nás upozorňuje, že tento pes je ako indikátor ľudí. Veľmi jasne dá najavo, kto je jej sympatický a kto nie. Zdá sa, že som „vstupnou kontrolou“ prešla. Po tom, ako ma Duna svedomito otestovala, jemne ma drgla hlavou a naznačila, že ju môžem hladkať. Duna má však trinásť rokov, Vladimír Ondrík so smútkom v hlase hovorí, že svoje dni už má zrejme zrátané. Práve v deň našej návštevy dáva najavo, že zdravotne nie je v poriadku, jej majiteľ na poobedie dohodol návštevu veterinárky.
Duna so svojou sestrou Dixi prišli na farmu do Habovky ako prvé, bolo to niekedy v roku 2010. Vladimír Ondrík spomína, že práve vtedy mu šelmy zabili 32 oviec. To však nebolo všetko. Medvede a vlky pravidelne prichádzali k jeho stádu, aby sa zasýtili práve jeho ovcami. „Po nociach sme nespali. Boli sme takí unavení, že sme driemali postojačky počas dňa na paši, od únavy sa nám zatvárali oči aj pri dojení. V noci sme šelmy odháňali petardami. Stávalo sa, že vlk prišiel k stádu za bieleho dňa, keď sme pásli ovce. Nie raz som stál od neho iba pár metrov. Miestni poľovníci síce na ministerskú výnimku usmrtili dva medvede, vedel som však, že to ešte neznamená koniec trápenia. Povedal som si, že musím niečo robiť, takto to ďalej nejde, a preto som investoval do psov. Odvtedy mám od šeliem pokoj. Odporúčal by som vám vidieť ich v noci, keď zacítia medveďa či vlka, ako za ním vypália. Jeden pes však šelmu nedokáže odohnať, musí ich byť viac pokope. Medveď aj vlk cúvnu späť do lesa, keď ucítia presilu,“ opisuje Vladimír Ondrík.
Článok pokračuje na následujúcej strane
