Oddychovali v oplôtku s elektrickým prúdom približne tristo metrov od domov a len 50 metrov od poľnohospodárskeho družstva. Druhý útok sa odohral v polovici júla.

Ovce sú ľahká korisť
„Boli sme na oslave u susedov, keď zrazu o pol jednej v noci začali kravy bučať, nie jedna, ale všetky,“ povedal poľovník Pavol Balko z Vyšného Kubína. „Hovorím, čosi sa deje. A ráno sme už našli strhnuté jelenča, zostala z neho len kostra.“

Vyšnokubínski poľovníci videli v revíri dvoch dospelých vlkov, hovoria o svorke šiestich. Apetít šesťčlennej svorky je veľký. Dospelý vlk denne spotrebuje približne dva kilogramy mäsa.

Tomáš Flajs, profesionálny strážca Národného parku Malá Fatra, sa sledovaniu vlka venuje viac ako desať rokov.

Podľa neho je Choč a jeho okolie ideálnym miestom pre tohto predátora. „Ak nebudú vlci pri Choči, tak potom už nebudú nikde inde. Je to veľké územie, poskytuje dostatok potravy aj pokojné miesta. Ale ovce budú pre neho vždy lákadlom, sú to hlúpe zvieratá. Bude stáť a potom zareaguje krátkym útekom, no pred vlkom nemá šancu. Stádo oviec je pre nich ako výpredaj v supermarkete. Zadarmo majú veľa mäsa bez rizika zranenia. Vyberú si radšej ovcu ako diviaka či jeleňa, ktoré by naháňali po lese.“

Flajs odporúča kvalitný elektrický oplôtok z 3 až 4 pásov vzdialených od seba približne 30 centimetrov.

„Musí byť funkčný. Zviera vycíti, že nie je pod prúdom. Jeden pás vo výške metra nestačí, vlk ho podlezie.“

Miroslav Lupták z Pokryváča, ktorému vlky koncom minulého roku roztrhali desať oviec v oplôtku sto metrov od posledného domu v dedine, oplôtku neverí. „Prvý som mal len z pások pod elektrickým prúdom, druhý už bol z pletiva. Pre vlka to nebola prekážka, ovce ho prevalili a rozutekali sa kade-tade. Ale zožrali len dve, osem ostalo zadusených na lúke.“

Odborníci odporúčajú aj veľkého psa, slovenského čuvača, alebo jemu podobné plemeno. „Ale nesmie byť na reťazi, tak nič nezmôže,“ hovorí Flajs. „Mal by byť v stáde, vtedy ho bude chrániť ako svoje.“

https://myorava.sme.sk