V čase vzniku tu chovali takmer&nbsp; 100 moriek a približne 400 bažantov.&nbsp; Károlyiovské zveľaďovanie bažantnice pokračovalo za jeho syna Antona&nbsp; a neskôr vnuka Jozefa I., ktorý vo&nbsp; vtedajšej grófskej záhrade umiestnil&nbsp; 400 búdok pre kvočky na liahnutie&nbsp; bažantích vajíčok. Vtedy išlo o prevratnú novinku v chove bažantov. Takto&nbsp; odchovanými bažantmi zazverovali&nbsp; bažantnicu aj jej okolie. V práci úspešne&nbsp; pokračoval gróf Ľudovít I. i jeho syn&nbsp; Alojz, ktorý pôvodnú 10 650-hektárovú rozlohu bažantnice na vlastných&nbsp; pozemkoch rozšíril o 2-tisíc hektárov prenajatých pozemkov s poľovným právom od obce Slovenský&nbsp; Meder a malých vlastníkov pôdy.

NAHA SA VYPLATILA V roku 1863 sa majiteľom bažantnice&nbsp; stal už spomenutý Alojz Károlyi, ktorý&nbsp; výrazne prispel nielen k rozširovaniu&nbsp; územia, na ktorom sa vykonávalo právo&nbsp; poľovníctva, ale zaviedol aj dôslednú&nbsp; evidenciu ulovenej zveri a od roku&nbsp; 1867 aj zveri škodiacej poľovníctvu.&nbsp; Takýto rozľahlý a perspektívny revír&nbsp; začal spravovať po roku 1865 hlavný poľovný majster Štefan Somfai&nbsp; a po ňom až do roku 1900 Rudolf&nbsp; Bök. Ich úsilie prinášalo skvelé výsledky. Veď na porovnanie, roku 1865 tu&nbsp; ulovili 350 bažantov, ale roku 1880 už&nbsp; 2 754. V rokoch 1867 až 1897 bola štatistika úlovkov viac ako 246-tisíc kusov&nbsp; malej zveri.

Gróf Alojz bol častým hosťom aj na poľovačkách usporadúvaných&nbsp; anglickou kráľovskou rodinou. Jeho&nbsp; skúsenosti z poľovačiek po celej Európe&nbsp; ovplyvnili spôsob riadenia poľovníctva v Slovenskom Mederi, dnešnom&nbsp; Palárikove. V jeho šľapajach pokračoval&nbsp; yn Ľudovít II. a slávu bažantnice a poľovného hospodárenia dotiahol na úroveň, ktorá v tom čase nemala obdobu.

DUBY AJ DROPY Okrem chovu bažantov Károlyiovci zveľaďovali prírodné prostredie a venovali&nbsp; sa ďalším druhom zveri. Významným&nbsp; medzníkom bolo vysádzanie dubových porastov koncom 18. storočia.&nbsp; Vtedy, samozrejme, ešte nik netušil,&nbsp; že „Duby v bažantnici“ budú v roku 2001 vyhlásené za chránené stromy.&nbsp; Okrem malej poľovnej zveri sa gróf&nbsp; Ľudovít II. zaujímal o chov srnčej&nbsp; zveri, ktorej početnosť a kvalita rástli.&nbsp; Obhospodarovanie takého rozsiahleho&nbsp; revíru a bažantnice nebolo jednoduché, ale profesionálnym prístupom&nbsp; tu dosahovali bezkonkurenčné stavy.&nbsp; Napríklad v roku 1900 sa počty malej&nbsp; zveri odhadovali na 70- až 80-tisíc.&nbsp; Ročne ulovili 7-tisíc zajacov, 3- až 4-tisíc&nbsp; bažantov a 3-tisíc jarabíc. Historické&nbsp; údaje evidujú okolo roku 1910 na majeri Buffa aj dropy. Údajne až 400.
Pokračovanie je na strane 2.

ZROD CIC Majetkové a medziľudské pomery&nbsp; po druhej svetovej vojne zmenili „károlyiovský“ trend riadenia a starostlivosti&nbsp; o zver. Palárikovo však nie je známe len&nbsp; bažantnicou, ale aj krásnym anglickým&nbsp; parkom a poľovníckym kaštieľom. Gróf&nbsp; Alojz Károlyi ho po 120 rokoch dal&nbsp; prestavať a pribudlo k nemu divadlo&nbsp; i žrebčín. Práve v tomto kaštieli v roku&nbsp; 1920 vznikla myšlienka založiť medzinárodnú poľovnícku organizáciu&nbsp; CIC.

V súčasnosti sa poľovný revír&nbsp; rozprestiera takmer na 1 500 hektároch, pričom samotná bažantnica má&nbsp; necelých 150 hektárov. V poľovnom&nbsp; revíri možno loviť bažanty, ale aj kačice&nbsp; a morky divé. Každoročne sa usporadúvajú spoločné poľovačky na bažantiu&nbsp; zver s výradmi 200 až 2 500 kusov,&nbsp; podľa požiadaviek poľovných hostí zo&nbsp; Slovenska aj zahraničia. Čoraz častejšie&nbsp; hostia prejavujú záujem o odlov srncov&nbsp; a muflónov, často dosahujúcich vysokú&nbsp; bodovú hodnotu. Kúpiť si možno a živú mufloniu zver, ktorá spravidla slúži na zazverovanie&nbsp; iných revírov. Samozrejmou súčasťou poľovačiek je dodržiavanie poľovníckych tradícií a preukazovanie úcty ulovenej zveri.

ČO PRINESIE BUDÚCNOSŤ? V bažantnici sa nachádzajú aj umelé vodné nádrže a účelovo pestované lesné porasty. Správcom bažantnice je štátny&nbsp; podnik Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Levice,&nbsp; lesná správa Podhájska. Ako uviedol v knižnej publikácii História poľovného revíru a bažantnice Palárikovo&nbsp; Ing. Jozef Habara, je v našich rukách, či si bažantnica&nbsp; v Palárikove udrží dobrú povesť. Bohatá história zaväzuje&nbsp; terajšieho správcu šíriť jej dobré meno, pokračovať v úspešnom chove bažantov i ostatnej zveri, dodržiavať tradície&nbsp; a zachovávať vysokú úroveň poľovačiek.&nbsp;&nbsp;