inš

„Všetci dobre vieme, že sa v tomto smere už dosiahli rozhodné úspechy, a že drinu na našich dedinách stále viac nahrádzajú stroje a na vidieku sa žije čoraz radostnejšie a kultúrnejšie,“ uviedol pre PaR vtedy osvetový referent Okresného poľovníckeho združenia (OPOZ) Nitra Pavel Hell. „Aj naše ľudové poľovníctvo spája poľovníkov z miest a dedín do jednej veľkej poľovníckej rodiny so spoločným cieľom: neustále zveľaďovať revíry a zlepšiť stavy všetkých druhov poľovnej zveri,“ konštatoval.

Úspechy v chove zveri bolo možné podľa jeho slov dosiahnuť len spoločným úsilím všetkých poľovníkov v spolupráci s poľnohospodármi, lesníkmi, mládežou a ostatným obyvateľstvom. „Preto rozhodne treba bojovať proti lokálpatriotizmu v poľovníctve a proti všetkým nezdravým snahám, ktoré stavajú umelé priehrady medzi poľovníkov miest a dedín,“ prízvukoval odborník.

Vidiecki poľovníci často nechceli medzi seba prijať mestských poľovníkov, lebo sa vraj nepodieľali na chove a ochrane zveri a do revíru prichádzali len poľovať. „V mnohých prípadoch tomu tak aj skutočne je. No záleží na vedení poľovníckych spoločností, či budú vedieť vhodnými opatreniami celé členstvo zapojiť do plnenia poľovníckych povinností,“ uviedol P. Hell.

No ako dodal z vlastných skúseností, práve mestskí poľovníci neraz preukazovali málo aktivity, nezáujem, pohodlnosť a nevšímavosť. „Sú však aj také prípady, keď miestni poľovníci nechcú medzi seba prijať cudzieho človeka z mesta preto, aby im nevidel do karát, neobmedzoval ich v pečienkárstve a podobne.“

Za najvhodnejšie označil poľovnícke spoločnosti s primeraným zastúpením poľovníkov z radov pracujúcich miest i dedín, ktorí sa môžu navzájom výhodne doplňovať. „Ide o to, aby sme zanechali neplodné škriepky o ovládnutie revírov, ako aj osobné prospechárstvo a všetku energiu svorne vynaložili na zveľadenie revírov. Keď budú v našich revíroch vynikajúce stavy zveri, zvýši sa aj počet poľovných možností, a na to treba myslieť,“ radil P. Hell.