Kačica divá je stále veľmi atraktívna poľovná zver najmä v nížinách a pahorkatinách južného a zvlášť juhozápadného Slovenska. V najlepších rokoch jej lov dosahoval takmer 30-tisíc jedincov, ale medzičasom klesol na menej ako osemtisíc. Hoci umelý chov kačice divej nie je žiadna novinka, chceme ho pripomenúť ako spôsob, ktorým možno doplniť populáciu voľne žijúcich jedincov alebo vo vhodných podmienkach vytvoriť základ novej populácie.
ŽIADNE KRÍŽENCE!
V minulosti sa na umelý chov využívali viaceré krížence kačice divej, napríklad s plemenom khaki campbell. Malo to síce prednosti z hľadiska polointenzívneho hydinárskeho chovu, ale boli príliš ťažké, horšie lietali a nemali potrebnú morfologickú, predovšetkým farebnú uniformitu. Nepriaznivo ovplyvňovali genofond voľne žijúcich čistokrvných populácií kačice divej. Na problémy s postupným zhoršovaním nielen genetických, ale aj morfologických a fyziologických vlastností kačíc z umelého chovu podrobne poukázal prof. Šťastný vlani v Česku na stránkach poľovníckeho časopisu (Svět myslivosti10/2022). Písal o znižovaní schopnosti tráviť prirodzenú potravu, o viazanosti na človeka a o genetických zmenách. Toto nehrozí, ak sa do chovu pravidelne zaraďujú jedince z voľnej prírody.
NA RYBNÍKU
Medzi polointenzívne chovy patrí voľný chov na rybníku. Kačice sú viazané na určitú časť rybníka veľmi intenzívnym celoročným prikrmovaním. Vhodné prostredie a dostatok krmiva zabezpečia vysokú koncentráciu vybudovaných hniezd, ktoré v čase znášky slúžia ako zdroj nového chovného materiálu. Výhodou je nízka potreba prikrmovania, pretože kačice získavajú prirodzenú potravu z rybníka a jeho okolia. Nevýhodou je, že vzhľadom na roztrúsenosť hniezd nemožno nájsť všetky vajcia a je tu riziko strát chovaných jedincov a vajec vplyvom predátorov. Samozrejme,tomu sa dá predchádzať intenzívnym tlmením týchto predátorov v zmysle legislatívy. Nezanedbateľným plusom je, že kačice vyliahnuté na určitom mieste sa v nasledujúcich rokoch vracajú hniezdiť do lokality vyliahnutia.
V OHRADE
Vyššou formou, ktorá umožňuje lepšiu ochranu a kontrolu, je chov v uzavretých ohradách na brehu rybníka. Pri tomto systéme ohrada, v ktorej sú rodičovské jedince, sčasti siaha do rybníka…
Viac sa dočítate v č. 6/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.
Autori: PETER ŠMEHÝL, JAROSLAV SLAMEČKA
