Môj otec bol lesník a poľovník v lesoch firmy Baťa. Jedného aprílového dňa sa vybral so mnou hore Porubskou dolinou až k trianguláku Magura. Vedľa trianguláku viedol po hrebeni smerom na Nitrianske Rudno poľovnícky chodník. Ako sme po ňom kráčali, vyletovali pred nami raz sprava, raz zľava hluchánie sliepky a kohúty. Bol to pre mňa veľký zažitok. O týždeň už otec tade sprevádzal hosťa z generálneho riaditeľstva na love. Natrafili na dva kohúty, ktoré na seba útočili priamo na chodníku.

Hlucháň
Hlucháň
Zdroj: profimedia

Hosť na jedného vystrelil a ten zostal v ohni. Druhý namiesto toho, aby odletel, ďalej útočil na mŕtveho soka. Tak hosť ulovil aj jeho. Pamätám si, že v okolí týchto tokanísk boli veľké rúbane bukových porastov. Ťažbu vykonávali brigádnici až z okolia Spišskej Novej Vsi. A tu som sa s hlucháňmi stretol prvýkrát. Vtedy som ešte nevedel, že o pár rokov budem ako vedúci polesia Tužina obhospodarovať poľovný revír s hlucháňmi.