Nutria vodná (Myocastor coypus) je americký druh hlodavca prispôsobený životu vo vodnom prostredí. Jej prirodzeným domovom sú juhoamerické krajiny, oblasti južne od obratníka Kozorožca, od Tichého oceánu po Atlantik. Oddávna sa ľudia zaujímali o jej krásnu kožušinu s hustou, hladkou, svetlou alebo hnedou prachovou podsadou pod dlhými, lesklými a pomerne tvrdými chlpmi. V minulosti sa v kožušníctve využívali najmä brušné časti z nutrie.

Nutria
Nutria
Zdroj: Marianna Rajská

Do Európy bola dovezená ako chovný druh na kožušinu a veľmi chutné mäso začiatkom dvadsiateho storočia. Čoraz častejšie dochádzalo k únikom chovaných jedincov do prírody a v posledných dekádach storočia sa začala objavovať vo voľnej prírode už aj na Slovensku. Nutria sa úspešne adaptovala na život v prostredí močiarov, vodných nádrží, rybníkov a riek. Dosahuje hmotnosť až dvanásť kilogramov. Má hranatú hlavu, telo pôsobí zavalito, najmä pri pohybe po súši. Dlhý chvost je v pomere k telu silný a na priereze okrúhly, nie sploštený ako v prípade ondatry či bobra.

Nutria
Nutria
Zdroj: Marianna Rajská

Oveľa menšia sestra nutrie je ondatra pižmová (Ondatra zibethicus), ktorá je však najväčší príslušník čeľade hrabošovitých hlodavcov. Od ostatných sa líši chvostom, ktorý je mäsitý, sploštený a nekryje ho srsť, ale šupiny. Je takmer rovnako dlhý ako telo. Tento hlodavec vďačí za svoje druhové meno slabinovým žľazám, ktoré vydávajú silný pižmový zápach. Zvlášť vyvinuté žľazy majú samce. V čase rozmnožovania sa im ešte zväčšujú. Pôvodná domovina ondatry je Severná Amerika. Roku 1905 vypustil knieža Colloredo-Mannsfeld niekoľko párov na brehu rybníka v Starej Huti, asi štyridsať kilometrov juhozápadne od Prahy. Ondatry tu našli ideálne životné podmienky a začali sa intenzívne množiť.

O niekoľko rokov osídlili stredné Česko a časom sa rozšírili prakticky do celej strednej Európy. Východnú hranicu Slovenska dosiahli v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti sú už celkom bežný člen európskej fauny. U nás obývajú predovšetkým brehy stojatých a pomaly tečúcich tokov. Žijú v nížinách a stredných polohách do sedemsto metrov nad morom. Ondatra sa výborne potápa. Pri aktivite vydrží pod vodou päť minút, v pokoji až desať, pričom si reflexívne uzatvára nosové otvory. Ondatru ľudia občas omylom považujú za mláďa bobra. Oba druhy majú podobný štýl plávania. V niektorých končinách si ondatry stavajú z vodných rastlín veľké guľovité vodné hrady.

Zdroj: Jozef Ferenec