Veverica stromová (Sciurus vulgaris) je jedným z najhojnejších lesných obyvateľov Európy. Ani u nás nechýba v žiadnej lesnatej krajine, od nížin až po najvyššie pohoria. Je veľmi prispôsobivá, vyskytuje sa aj v malých hájoch, záhradách a mestských parkoch, kde rýchlo stráca plachosť a dá sa ľuďmi kŕmiť. No viete, že pre kožušinu i jemnú divinu bola kedysi lovnou zverou? Osobitne sa cenil jej chvost, vyrábali sa z neho štetčeky používané na pozlacovanie predmetov. Naturálna daň v podobe ulovených veveričiek bola bežnou povinnosťou poľovníkov voči svojmu panstvu. Pečené veveričky nechýbali na slávnostnom stole hodujúcej šľachty.
Parádnice
Farba srsti veverice stromovej varíruje od takmer čiernej, cez hnedú až po svetlo červenohnedú. Brušná strana je vždy svetlá a farebné odtiene väčšinou súvisia s biotopom. Tmavšie jedince sa vyskytujú častejšie v horských a vlhkých ihličnatých a zmiešaných lesoch. Hrdzavá forma je typickejšia pre suchšie listnaté lesy nižších polôh. Farebné odchýlky však možno nájsť vedľa seba aj na jednom území. Veverica pĺzne dvakrát za rok. V lete má srsť krátku, sfarbenú podľa oblasti, kde žije. V období od augusta do novembra letnú srsť postupne vymení za hustejšiu a tmavšiu zimnú. Vtedy sa jej predlžujú aj štetôčky na ušiach.
Veveričie chute
Vevericu len málokedy zazrieme na zemi. Žije a živí sa na stromoch. Aktívna je celý deň, ale najčulejšia v ranných a popoludňajších hodinách. V potrave nie je zvlášť prieberčivá. Zožerie takmer všetko, čo dokáže spracovať svojimi hlodavými zubami. Jej jedálny lístok sa odvíja od miestnej ponuky. Okrem semien stromov zvyčajne zahŕňa mladé výhonky, kvety, hmyz, zrelé lieskové oriešky, rôzne lesné plody i huby. Na jar veverica rada sliedi po hniezdach malých spevavých vtákov, z ktorých vyberá vajíčka i čerstvo vyliahnuté mláďatá.
Autor: Jozef Ferenec
