<strong>Rybári a poľovníci si neraz pre svoju záľubu vytrpia priam pekelné muky. </strong>

Pôvodcom utrpenia mnohých milovníkov prírody sú najmä počas teplých večerov a nocí komáre. Do príbuzenstva týchto malých bzučiacich beštií, ktorých samičky urobia čokoľvek, len aby sa napili našej krvi, patria aj hrôzostrašne vyzerajúce tipule.

Až centimeter veľké nohaté dvojkrídlovce, ktoré vyzerajú ako obrovské zmutované komáre, lietajú dosť neobratne, a to vo dne i v noci. Prilákané svetlom lampáša, baterky či ohňa nám občas narazia do tváre alebo spadnú za golier, prípadne do kotlíka s jedlom. Aj keď môžeme mať železné nervy a dostatok vedomostí o neškodnosti týchto hororovo vyzerajúcich tvorov, predsa len pri ich „útoku“ zapracujú reflexy a zareagujeme ako hysterické baby. Krehké nohaté tipule naše obranné hmaty a chmaty samozrejme neprežijú. Pritom strach vôbec nie je namieste, pretože tipule nám nechcú a ani nemôžu ublížiť. Mnohým druhom sa totiž vôbec nevyvíjajú ústne orgány, a tie, ktoré ich majú, prijímajú len rastlinné šťavy a nektár. Vegetariánmi sú aj ich larvy, ktoré sa živia v pôde a bahne rastlinnými zvyškami, prípadne obhrýzajú aj korene živých rastlín.

Ak sa tieto dvojkrídlovce premnožia, napríklad tipu­ľa kapustová, môžu poškodzovať poľnohospodárske plodiny, no nepatria medzi významných škodcov. Škodiť začínajú až vtedy, keď ich je v pôde päťdesiat na jeden štvorcový meter, pri kalamite to môže byť až dvojnásobný počet. Larvy najväčšieho druhu, tipule obrovskej, známe aj ako tzv. lúčne červy, dorastajú do dĺžky piatich centimetrov a je celkom možné, že ich nejeden rybár použil ako nástrahu. Týka sa to tých prípadov, keď kostné červy alebo hnojáčiky zostanú doma a zábudlivosť nás núti improvizovať, napríklad rozkopať kus lúky či pasienka.

Priamo na brehoch vôd môžeme najčastejšie pozorovať tipuľu bahniarku močiarnu, veľkú 1,2 centimetra, ktorej samičky počas zvláštneho „poskakovania“ kladú do mokrého bahnitého substrátu alebo zvyškov rastlín a rias medzi kameňmi vajíčka. Larvy tipúľ obyčajne prezimujú v pôde, bahne alebo v práchnivom dreve. Tu sa zakuklia a na jar v ďalšom roku sa z kukly liahnu dospelé „strašidlá“. Môžeme sa preto s nimi stretnúť už od jari, ďalšie generácie sa liahnu až do jesene.

V prírode majú tipule veľký význam pri rozkladaní a likvidácii rastlinnej hmoty. Samozrejme, že slúžia aj ako zdroj potravy pre viaceré druhy živočíchov, napríklad vážky, spevavé vtáky i ryby. Na rozdiel od drobných komárov a pakomárov predstavujú tieto obrovské dvojkrídlovce výdatnejšie sústo aj pre väčšie ryby, napríklad pstruha či jalca. Pri rojení sa tak môžu stať spestrením potravy rýb pri tečúcich vodách, v menšej miere aj pri stojatých vodách.

Keďže som sa zatiaľ nedal nahovoriť na muš­kárenie, neviem, či tipule už niekedy poslúžili ako vzor pri viazaní umelých mušiek. Napichnúť živú tipuľu na háčik totiž nie je pre jej krehkosť prakticky možné. Ak by ich chcel niekto vyrobiť, boli by to mon­štrá hodné sci-fi filmu. Ale ktovie, možno by sa na ne ulakomili aj kapitálne pstruhy či prefíkané bolene.

Neškodné strašidlo

Výber pre vás