Od roku 2007, kedy som nastúpil do tejto práce, som sa často stretával s problémom synantropných jedincov medveďa hnedého, ktorí v nočných hodinách, ale niekedy aj cez deň navštevovali kontajnery s odpadom po okolitých dedinách, či lozili pomedzi lavice na amfiteátri v meste. Nakoľko sa jedná o chráneného živočícha a vybaviť odstrel jedinca, ktorý už nemá rešpekt pred ľuďmi, bol nemožný, začal som to riešiť tak, ako ma to naučili lesníci v Poľsku, Chorvátsku, Fínsku, teda snahou udržať medveďa v jeho prirodzenom prostredí,  v lese. Ako? Aby nemusel hľadať potravu v dedine, či meste, doniesol som im potravu domov, do lesa, uvádza sa na lesmedium.sk.

Čo bolo a je príčinou, že medveď zišiel z hôr do civilizácie ? Jednoznačne hlad ! Medveď je mimoriadne inteligentné a zároveň plaché zviera. Keď môže, človeku sa vyhne. Je zvedavý a dovolím si tvrdiť, aj priateľský. Ale hlad je zlý. A v lesoch prirodzenej potravy pre tak veľké množstvo medveďov už nie je. Červené maliny už u nás v horách nie sú, nemáme holoruby na ktorých predtým rástli, černice nestačia dozrieť, za týždeň ich medvede poobžierajú a čo teda majú žrať zvyšok roka, pokiaľ nezaľahnú na nepravý zimný spánok?  Pozbierajú ešte zopár zdochlín, či zbytkov po vlčej koristi, zopár drienok a šípok, ale to všetko je neskutočne málo pre veľký obsah medvedích žalúdkov.

Aktívne sme sa zapojili pred pár rokmi do monitoringu medvedej populácie, zbierali sme medvedí trus, vzorky srsti zo stromov, ktoré sme predtým natreli bukovým dechtom a obkrútili ostnatým drôtom. Na základe rozborov DNA z takto odobraných vzoriek tu pán profesor Paule identifikoval 48 jedincov medveďa. Priemerný ročný prírastok medvedích mláďat je u nás 18 kusov. Mávame tu medvedičky, ktoré majú 4 mláďatá a 3 medvieďatá sú skoro pravidlom. Zdôrazňujem, že výmera nášho revíru je niečo málo cez 7 000 hektárov. A nie od všetkých medveďov sa nám podarilo pozbierať trus, či iné vzorky. Na takúto výmeru lesa by bolo veľa aj 7 medveďov.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane!