Deň po Novom roku bol les v lokalite Cejkov zahalený do hmly. Vidno sotva na sto metrov. A to ticho! Po hlučnom Silvestri si regenerujeme zmysly. S kamošom Markom máme v nohách sedem kilometrov a pomaly sa vraciame k autu. Ešte asi kilometer vzdušnou čiarou. Kráčame už trochu hlučnejšie. Zrazu sme z hustého porastu povyše vyplašili danielicu s väčším mláďaťom. Len sa za nimi zaprášilo. Nestihol som si ich ani bližšie obzrieť... Nič to, dnešnú poľovačku berieme hlavne ako príjemné vypadnutie z veľkomesta. Nebyť jelenieho zhodu, ktorý sme cestou našli, ani by sa poľovnícky nič zaujímavé neudialo.
Ďalších dvesto metrov šliapeme do kopca. Malú prestávku využívam na kontrolu okolia pomocou termovízie. Prístroj zachytil na hranici 100 metrov teplú stopu. Markovi posunkami ukazujem, aby šiel za mnou veľmi potichu. Hovorím mu, že niečo tam je, ale zatiaľ neviem čo. Po chvíli znova pozerám do terma a už viem rozoznať štyri dlhé nohy a dlhý krk.
Ukazujem parťákovi, kam má pozerať ďalekohľadom, a zatiaľ skladám z pleca pušku. Položím ju na monopod a snažím sa zviera zazrieť puškohľadom. Marek mi avizuje, že ide o mláďa daniela. Konečne som ho zameral.
Pohlavie a vek ešte skúmame. Čakáme, kým príde bližšie. Nič netuší. Hmla aj vietor hrajú v náš prospech. Stále sa približuje, zbraň mám odistenú. Na 50 metrov je v ideálnej streleckej vzdialenosti. Adrenalín stúpa, pulz sa zrýchľuje, musím zhlboka dýchať. Je v ideálnej pozícii. Zisťujeme, že to bude mladý samec…
Autor: ĽUBOSLAV FOGOŠ
Celý príbeh nájdete v č. 2/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.
