Ako väčšina jeleňovitých, aj niektoré tatranské jedince výrazne migrujú, takže na čas sú ich domovom susedné horské celky. V západnej časti Chočské vrchy, ktoré na Tatry bezprostredne nadväzujú. Na severozápade Skorušinské vrchy a na severovýchode Spišská Magura, ktorú od Tatier oddeľuje len úzka Podtatranská brázda. Široká, urbanizovaná Podtatranská kotlina s viacerými technickými bariérami je z hľadiska migrácie zveri čoraz problematickejšia.

Na druhej strane, prevažne poľnohospodárske využívanie Podtatranskej kotliny zásadne zlepšuje potravové možnosti a umožňuje presuny jelenej zveri. Vďaka obilninám, kukurici a v ostatnom čase aj repke a iným atraktívnym plodinám, ktoré v predhorí Tatier už nejaké to desaťročie prevládajú, využíva podstatná časť tunajšej jelenej zveri poľnohospodársku krajinu celoročne.

Pre časť jelenej zveri je však stále to pravé žiť na hornej hranici lesa a na holiach. Táto preferencia sa dedí z generácie na generáciu. Aj tu platí, že jelenča sa v dospelosti vracia tam, kde sa narodilo a prežívalo po boku matky. Majestátna jelenia zver v minulosti využívala vysokohorské lesy a hôľne pásmo viac ako v súčasnosti. No s meniacou sa krajinou v podhorí sa menili podmienky prežívania tunajšej fauny.

Od čoho závisí kvalita pasty, to sa dozviete na ďalšej strane.