Poľovníctvo a rybárstvo

V sedemdesiatych a&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia patrili srnce na&nbsp;Záhorí k najkvalitnejším na&nbsp;Slovensku. Vďaka zanieteným chovateľom sa tam znovu začína blýskať na&nbsp;lepšie časy. A nemusí len tam. Čo radia skúsení harcovníci?

Srnčia zver je výsostne teritoriálna. Drží sa na&nbsp;svojom stanovišti, a&nbsp;preto zodpovedná starostlivosť a&nbsp;primeraná celoročná ochrana vytypovaných jedincov môže už v&nbsp;krátkom čase priniesť zaujímavé výsledky. Tvrdia to Jozef a&nbsp;Vladimír, skúsení poľovníci zo&nbsp;Záhoria, ktorí sa jej intenzívne venujú. Jozef začal poľovať v&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Revíry Malackého okresu ešte spadali pod Senicu. Na dvoch tisíckach hektárov mali 300 až 350 kusov srnčej zveri. Kam sa poľovník pohol, všade na&nbsp;ňu natrafil. Nerobili sa plány, jednoducho ju lovili. Aj brokovnicami! Medzi poľovníkmi bolo totiž veľmi málo guľovníc, mali ich prakticky len poľovnícki hospodári. A „patróny“ sa predávali v&nbsp;takých papierových škatuľkách po desať kusov. Dali sa kúpiť len na&nbsp;výmenu, keď poľovník priniesol do&nbsp;predajne prázdne nábojnice. Koľko nábojov vystrieľal, toľko mu vydali nových. Na Záhorí ešte neboli líniové stavby, srnčia zver migrovala od&nbsp;podhoria až k rakúskym hraniciam. Neskôr začali plánovať lov srnčej podľa kmeňových stavov, ale neprihliadalo sa na&nbsp;vekovú štruktúru. V popredí záujmu bola iná zver – zajace, jarabice a&nbsp;bažanty. Lovili sa na&nbsp;tisíce.

PRÍSNE NA SRNY No prenesme sa do súčasnosti. Populácia srnčej zveri utrpela aj na Záhorí. Početne i kvalitatívne. Našťastie sú tu ľudia, ktorí sa snažia o nápravu. A celkom úspešne postupujú krok za krokom. Jozef má na základe dlhoročných skúseností odpozorované, že do ruje sa najprv dostáva staršia srna, a to aj taká, ktorá už rok či dva nevodila srnča. Dokonca v tomto období odháňa zo svojho teritória mladé srny. Starý a dobre založený srnec, unavený večným vytláčaním sokov zo svojho teritória, sa vyčerpá aktivitou pri takejto „jalovej“ srne. Keď potom idú do ruje mladé, nádejné srny, nakladú ich iné srnce, nie vždy trofejovo kvalitné. Preto sa v Jozefovom revíri rozhodli odstraňovať srny, ktoré dlho dobo nevodia. Odstrel robia skúsení poľovníci, ktorí trávia veľa času v teréne. V časti revíru, kde chcú vykonať vážny chovateľský zásah, srny pozorujú 3-4 mesiace. Dokonca vytypované jedince aj tri-štyri roky bez výstrelu. Musia si byť istí, že z reprodukčnej stránky je srna vhodná na vyradenie.

SELEKCIA MLÁĎAT Jozef zastáva názor, že netreba chrániť srnčatá slabšej kondície. Argumentuje, že keď má srna dve mláďatá a slabšie z nich sa vyradí, o zostávajúce sa vie ľahšie postarať. „Samozrejme, v úživnom revíri dobre stavaná matka v produktívnom veku hravo odchová dve srnčatá. No inak uprednostňuje hľadisko udržania čo najlepšieho genofondu. Už roky sa nám nedarí dosahovať špičkovú kvalitu, pretože neustále chránime aj slabšiu populáciu, len aby sme v revíri niečo mali. No zo slabého srnčaťa vyrastie slabá srna a tá nebude nositeľom silných, kvalitných potomkov,“ tvrdí s tým, že srnec dedí po otcovi tvar, výšku a rozlohu parožia, ale od výživy a starostlivosti matky závisí, aké bude mať parožie hmotnosť, hustotu a objem. To výrazne ovplyvňuje jeho bodovú hodnotu.

ÚPADOK Náš sprievodca poukazuje na kvalitné trofeje zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neskôr začal podľa neho genofond rýchlo upadať vplyvom veľkoplošného obhospodarovania plodín, ale aj pre upadajúcu morálku poľovníkov. Každý chcel uloviť silného srnca, oficiálne to nešlo, a tak mnohí trofeje zatajovali. Lovilo sa bez ohľadu na vekové triedy, nikto to do detailu nekontroloval. Kvalitných srncov rapídne ubúdalo a pre plán odstrelu sa dala loviť len malá časť nekvalitnej populácie. Na gombičkáre sa doslova kašľalo a z nich sa neskôr množili nekvalitné srnce. Mnoho revírov považovaných za zlatú baňu srnčích trofejí sa nesprávnym prístupom poľovníkov priradilo k najhorším v okrese.

KROKY K NÁPRAVE Podľa Jozefa sa dá nepriaznivá situácia zvrátiť iba zodpovedným prístupom všetkých poľovníkov! Za kľúč k úspechu považuje správny pomer pohlaví, odlovenie čo najviac nekvalitných srncov, najmä v prvej vekovej triede, pokoj v revíri a pravidelný prísun kvalitnej potravy počas celého roka. Preto ako hospodár nariadil v prvej vekovej triede loviť zásadne iba gombičkáre. Mladé srnce s trofejou do polovice uší a vyššie nelovia. V posledných sezónach všetky plánované srnce v prvej vekovej triede boli iba gombičkáre. A výsledky sa už dostavujú. V revíri vidieť čoraz viac mladých srncov s kvalitným parožím. Sledujú ich, „vychovávajú“ a bez súhlasu Jozefa nelovia. Na spoločnej vychádzke posúdia, či je srnec vhodný na ďalší chov alebo na selektívny lov. Srnec je pod kontrolou a uloví sa, až príde správny čas! Poľovník, ktorý ho uloví, bude mať z jeho trofeje určite veľkú radosť!

PRIKRMOVANIE Kedysi zver špeciálne prikrmovali, ale upustili od toho! Aj k odčervovávaniu má Jozef neortodoxný postoj. Tvrdí, že ak sa nerobí dôsledne, celoplošne a hlavne pri vysokých stavoch inej raticovej zveri, nemá význam! A tak u nich do krmiva zapracovávajú obyčajný cesnak v prášku! Neverili by ste, ako to zver berie! Poľovníci vyrobili špeciálne samospádové kŕmidlá a tam si srnčia počas celého roka nájde dostatok ovsa a soli. Iné nenúkajú! Zver vďaka tomu nehnačkuje, ale má konzistentný trus aj pri prechode zo zimnej na letnú stravu. V revíri sú aj veľké plochy lákavého malinčia a černičia. A dokiaľ je na ostružinách posledný zelený lístok, srnčia aj v tuhej zime ignoruje seno v kŕmidlách. Najviac dbajú o potravu pre ňu a tiež pre zajačiu zver po zbere obilia. Vtedy musí byť v zásypoch v remízkach a pri melioračných kanáloch dostatok krmiva.

Pokračovanie je na strane 2.

INÝ OKRES „Keď som kedysi priniesol do výkupu uloveného srnca, chceli ho najprv zapísať ako jelenča. Neverili, že je to srnec. Mal totiž po vyvrhnutí, bez hlavy a ratíc 27 kilogramov.“ Takto začína svoje rozprávanie Vladimír, ďalší zo skúsených poľovníkov zo Záhoria. Poľovať začal v osemdesiatych rokoch spolu s kolegom Štefanom. Srnce lovili, no predovšetkým sa o ne starali a skúmali ich správanie. Moderne sa to nazýva etológia. V revíri s lesom i poľom bola zastúpená najmä srnčia a malá zver. Len v lese podľa neho ročne lovili do tisíc zajacov. Na poli aj dva a pol tisíca a ďalších dvesto odchytávali. Pri srnčej zveri bol vyrovnaný pomer pohlaví. Zalesnená časť revíru bola hustá, nie taká vyťažená ako dnes. Dvoj- a trojetážové porasty predstavovali ideálne prostredie pre srnčiu zver. Poskytovali dobré úkrytové možnosti a dostatok potravy. „Pri pochôdz ke nebol problém zazrieť zo desať kapitálnych srncov a cez ruju to v revíri len tak síkalo,“ spomína Vladimír. Pritom, ako vraví, poľovníci o srnčiu zver zvlášť nedbali. Mali dostatok zajacov, králikov a bažantov, lovili ich. Niektorí vyslovene odmietali loviť srnčie mäso s tým, že nie je chutné a zapácha.

ZNOVU GOMBIČKÁRE Mladých poľovníkov, ako bol Vladimír a Štefan, však srnčia zver zaujímala. Už vtedy si uvedomovali, že kvalitu trofejí dosiahnu jedine starostlivosťou. Vybudovali špeciálne prístrešky pre srnčiu zver a čistú pšenicu, ktorú zohnali z blízkeho družstva, jej predkladali celý rok. Pri takýchto zariadeniach rozmiestnených po revíri sa zdržiavalo aj 60 kusov zveri. Tam mohli srnce pozorovať a vyberať na prípadný selektívny odlov. Gombičkáre neboli v tých časoch súčasťou plánu chovu a lovu. Intenzívne ich lovili. Vladimír mal prečítaný revír, vedel, kde sa takéto srnce zdržujú, a tak na začiatku sezóny ulovil aj päť za deň. Neskôr, keď sa už započítavali do chovu a lovu, v prvej vekovej triede lovili výhradne gombičkáre. Mladé srnce s trofejou nad 5 až 7 centimetrov nechávali žiť.

ZHODY Pri prístreškoch nachádzali mnoho zhodov, aj od silných, kapitálnych srncov. Porovnávali ich, vedeli, ktorý je mladý, ktorý starý, ktorého treba nechať do chovu. Podľa toho veľmi zodpovedne lovili. Vladimír spomína, že v určitej lokalite srnce kulminovali už vo štvrtom roku, kým inde až v desiatom. Dáva to do súvislosti s prítomnosťou sŕn v dobrej telesnej kondícii a s úživnosťou lokality. Kvalitné srnce sa nachádzali tam, kde bol dostatok druhového podrastu, a menej kvalitné srnce tam, kde prevládali kyslé trávy. Keď v revíri objavil silného srnca, aj niekoľko rokov pozoroval jeho životný cyklus. Vedel presne, kedy a odkiaľ vychádza na pašu, kde sa zdržuje, kam po vyrušení odbieha. Takto „rozpracoval“ niekoľko jedincov. Najmä zo zhodov posudzoval ich kondíciu a chovnosť. V tom čase mali v revíri už poriadne kúsky. Raz v polovici septembra sprevádzal nemeckého hosťa na vyhliadnutého kapitálneho srnca, a keď k nim srnec prišiel, už nemal jeden parožtek. Zhodil ho tak skoro!

NA MEDAILU Mäso sa delilo medzi členov združenia, a tak sa mnohí snažili uloviť aj čo najväčšiu srnu. To bola podľa Vlada neodpustiteľná chyba. Preto sa s kolegom rozhodli obmedziť ich lov. Dosť srnčej zveri začalo ubúdať aj pre kolízie s motorovými vozidlami. Za chybné považoval takisto nariadenie bývalého hospodára loviť a vyraďovať z chovu srny, ktoré vodili dve srnčatá. Na základe dlhoročných pozorovaní vedel, že srna, ktorá dokáže vynosiť dve srnčatá, má na to prispôsobenú maternicu, a keď bude mať na ďalší rok len jedného potomka, určite to bude dominantný jedinec. No boli v revíri srny, ktoré každý rok vynosili po dve srnčatá a vždy to boli gombičkáre.&nbsp;Jednu takúto srnu schválne nechali žiť viac rokov a pozorovali ju, pričom jej potomkov odlovovali. Nikdy nedonosila kvalitného potomka! „Kvalitný srnec do jedného roka má dvoje parožie. Vyliahne sa, do decembra mu narastú gombičky, tie zhodí a do júna mu narastie druhé parožie. Ešte v júni ich má v lyku. Pozor, to sú tie najkvalitnejšie srnce, ktoré už v treťom roku siahajú na medailu!“ upozorňuje Vladimír.

STAROSTLIVOSŤ Nezanedbávajú ani zdravotnú starostlivosť. Podľa Vlada je dôležité najmä systematické odčervovanie. Keď sa mu začali naplno venovať, medicinálne miešanky aplikovali do doliniek, kde srnčia zver zalíhala a oddychovala. No nie na jednu kopu, ako sa to často robí! Pekne so štvrťlitrovým hrnčekom narobili kôpky, niekedy aj zo päťdesiat. Do rána to zver zožrala a tak pekne odznovu. Kôpku za kôpkou. Veľa roboty, ale výsledky sa dostavili. Aj proti podkožným strečkom bojovali jednoduchou metódou! Kožu čerstvo uloveného srnca prehodili cez spadnutý strom, no nie na slnko. Poslúžila ako lapák strečkov. Odpozorovali, že strečky do takejto kože nanosili vajíčka a larvy neskôr uhynuli. Srnčia zver je veľmi háklivá na zimu. Ak sa skoro na jar nedokáže prehrabať k zelenej potrave, uhynie. Často aj po nachladnutí, keď ležala dlho na snehu. Preto poľovníci do revíru nosili kopy sena, ktoré rozhadzovali vo vytvorených koľajach po traktore a takisto vyhadzovali na sneh seno zo zásobníkových kŕmidiel. Na ňom potom srnčia bezpečne oddychovala.

NEKROLÓG Koncom osemdesiatych rokov však do revíru doviezli daniele. Na tento účel v lesnatej časti vybudovali 20-hektárovú aklimatizačnú zvernicu. Pri jej ohradzovaní zostalo vnútri aj zo tridsať jedincov srnčej. Do roka uhynuli. Nepomohol ani prísun kvalitnej potravy. Bol medzi nimi medailový srnec, ktorého nechávali dožiť na pozorovanie. A príčina úhynu? Podľa skúseného poľovníka je srnčia zver veľmi vyberavá. Hocičo z ponúknutej potravy nezoberie a tiež potrebuje dostatočnú voľnosť. V súčasnosti sa v ich revíri znovu nachádzajú kvalitné srnce. Vladimír to skromne pripisuje aj zmene klímy. „Tak, ako sme predtým u južných susedov pozorovali kvalitné srnce vďaka prírodným podmienkam, tak to tu teraz máme my.“ Srnčia zver je naša, domáca a neodmysliteľne patrí do slovenských revírov. V súčasnosti ju však vytláča iná zver. Jej záhubou sú obrovské lány repky, automobily a nakoniec aj človek, ktorý ju neustále vyrušuje. Urobme s tým niečo!&nbsp;

FOTO Nahliadnite s nami do zlatej bane srnčích trofejí

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

FOTO Nahliadnite s nami do zlatej bane srnčích trofejí

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Hasičov zo Zvolena a MsP v B. Bystrici zamestnal srnec, kačky, had i včelí roj

Je to srnec, nie je to srnec? Je to zajac, nie je to zajac?

VIDEO: Priskočený srnec, pozrite sa ako to prebiehalo

Silný srnec z Tatier: Stretnutie s takouto dvojicou poteší každého milovníka prírody

VIDEO Srnec vytĺka parožie .

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás