V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia patrili srnce na Záhorí k najkvalitnejším na Slovensku. Vďaka zanieteným chovateľom sa tam znovu začína blýskať na lepšie časy. A nemusí len tam. Čo radia skúsení harcovníci?

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

Srnčia zver je výsostne teritoriálna. Drží sa na svojom stanovišti, a preto zodpovedná starostlivosť a primeraná celoročná ochrana vytypovaných jedincov môže už v krátkom čase priniesť zaujímavé výsledky. Tvrdia to Jozef a Vladimír, skúsení poľovníci zo Záhoria, ktorí sa jej intenzívne venujú. Jozef začal poľovať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Revíry Malackého okresu ešte spadali pod Senicu. Na dvoch tisíckach hektárov mali 300 až 350 kusov srnčej zveri. Kam sa poľovník pohol, všade na ňu natrafil. Nerobili sa plány, jednoducho ju lovili. Aj brokovnicami! Medzi poľovníkmi bolo totiž veľmi málo guľovníc, mali ich prakticky len poľovnícki hospodári. A „patróny“ sa predávali v takých papierových škatuľkách po desať kusov. Dali sa kúpiť len na výmenu, keď poľovník priniesol do predajne prázdne nábojnice. Koľko nábojov vystrieľal, toľko mu vydali nových. Na Záhorí ešte neboli líniové stavby, srnčia zver migrovala od podhoria až k rakúskym hraniciam. Neskôr začali plánovať lov srnčej podľa kmeňových stavov, ale neprihliadalo sa na vekovú štruktúru. V popredí záujmu bola iná zver – zajace, jarabice a bažanty. Lovili sa na tisíce.

Odporúčania
Odporúčania
Zdroj: Poľovníctvo a rybárstvo 6/17

PRÍSNE NA SRNY
No prenesme sa do súčasnosti. Populácia srnčej zveri utrpela aj na Záhorí. Početne i kvalitatívne. Našťastie sú tu ľudia, ktorí sa snažia o nápravu. A celkom úspešne postupujú krok za krokom. Jozef má na základe dlhoročných skúseností odpozorované, že do ruje sa najprv dostáva staršia srna, a to aj taká, ktorá už rok či dva nevodila srnča. Dokonca v tomto období odháňa zo svojho teritória mladé srny. Starý a dobre založený srnec, unavený večným vytláčaním sokov zo svojho teritória, sa vyčerpá aktivitou pri takejto „jalovej“ srne. Keď potom idú do ruje mladé, nádejné srny, nakladú ich iné srnce, nie vždy trofejovo kvalitné. Preto sa v Jozefovom revíri rozhodli odstraňovať srny, ktoré dlho dobo nevodia. Odstrel robia skúsení poľovníci, ktorí trávia veľa času v teréne. V časti revíru, kde chcú vykonať vážny chovateľský zásah, srny pozorujú 3-4 mesiace. Dokonca vytypované jedince aj tri-štyri roky bez výstrelu. Musia si byť istí, že z reprodukčnej stránky je srna vhodná na vyradenie.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Pataky

SELEKCIA MLÁĎAT Jozef zastáva názor, že netreba chrániť srnčatá slabšej kondície. Argumentuje, že keď má srna dve mláďatá a slabšie z nich sa vyradí, o zostávajúce sa vie ľahšie postarať. „Samozrejme, v úživnom revíri dobre stavaná matka v produktívnom veku hravo odchová dve srnčatá. No inak uprednostňuje hľadisko udržania čo najlepšieho genofondu. Už roky sa nám nedarí dosahovať špičkovú kvalitu, pretože neustále chránime aj slabšiu populáciu, len aby sme v revíri niečo mali. No zo slabého srnčaťa vyrastie slabá srna a tá nebude nositeľom silných, kvalitných potomkov,“ tvrdí s tým, že srnec dedí po otcovi tvar, výšku a rozlohu parožia, ale od výživy a starostlivosti matky závisí, aké bude mať parožie hmotnosť, hustotu a objem. To výrazne ovplyvňuje jeho bodovú hodnotu.

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

ÚPADOK Náš sprievodca poukazuje na kvalitné trofeje zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neskôr začal podľa neho genofond rýchlo upadať vplyvom veľkoplošného obhospodarovania plodín, ale aj pre upadajúcu morálku poľovníkov. Každý chcel uloviť silného srnca, oficiálne to nešlo, a tak mnohí trofeje zatajovali. Lovilo sa bez ohľadu na vekové triedy, nikto to do detailu nekontroloval. Kvalitných srncov rapídne ubúdalo a pre plán odstrelu sa dala loviť len malá časť nekvalitnej populácie. Na gombičkáre sa doslova kašľalo a z nich sa neskôr množili nekvalitné srnce. Mnoho revírov považovaných za zlatú baňu srnčích trofejí sa nesprávnym prístupom poľovníkov priradilo k najhorším v okrese.

Srnec lesný
Srnec lesný
Zdroj: Tibor Pataky

KROKY K NÁPRAVE Podľa Jozefa sa dá nepriaznivá situácia zvrátiť iba zodpovedným prístupom všetkých poľovníkov! Za kľúč k úspechu považuje správny pomer pohlaví, odlovenie čo najviac nekvalitných srncov, najmä v prvej vekovej triede, pokoj v revíri a pravidelný prísun kvalitnej potravy počas celého roka. Preto ako hospodár nariadil v prvej vekovej triede loviť zásadne iba gombičkáre. Mladé srnce s trofejou do polovice uší a vyššie nelovia. V posledných sezónach všetky plánované srnce v prvej vekovej triede boli iba gombičkáre. A výsledky sa už dostavujú. V revíri vidieť čoraz viac mladých srncov s kvalitným parožím. Sledujú ich, „vychovávajú“ a bez súhlasu Jozefa nelovia. Na spoločnej vychádzke posúdia, či je srnec vhodný na ďalší chov alebo na selektívny lov. Srnec je pod kontrolou a uloví sa, až príde správny čas! Poľovník, ktorý ho uloví, bude mať z jeho trofeje určite veľkú radosť!

PRIKRMOVANIE Kedysi zver špeciálne prikrmovali, ale upustili od toho! Aj k odčervovávaniu má Jozef neortodoxný postoj. Tvrdí, že ak sa nerobí dôsledne, celoplošne a hlavne pri vysokých stavoch inej raticovej zveri, nemá význam! A tak u nich do krmiva zapracovávajú obyčajný cesnak v prášku! Neverili by ste, ako to zver berie! Poľovníci vyrobili špeciálne samospádové kŕmidlá a tam si srnčia počas celého roka nájde dostatok ovsa a soli. Iné nenúkajú! Zver vďaka tomu nehnačkuje, ale má konzistentný trus aj pri prechode zo zimnej na letnú stravu. V revíri sú aj veľké plochy lákavého malinčia a černičia. A dokiaľ je na ostružinách posledný zelený lístok, srnčia aj v tuhej zime ignoruje seno v kŕmidlách. Najviac dbajú o potravu pre ňu a tiež pre zajačiu zver po zbere obilia. Vtedy musí byť v zásypoch v remízkach a pri melioračných kanáloch dostatok krmiva.

Pokračovanie je na strane 2.