Jozef Ferenec

Žiaľ, mnohí poľovníci stále veria tomu, že myšiaky sú pohroma pre zajace a bažanty v revíri. Sú to krivé obvinenia týchto celoročne chránených dravcov. Možno ich niektorí videli hodovať na poľovnej zveri, ale tú neulovili. Myšiaky sa totiž najmä v zimných mesiacoch živia aj zdochlinami. Preto sú často neprávom obviňované i z útokov na zajace. V lete majú k dispozícii taký široký výber potravy, že nemôžu ohroziť nijaký druh živočíchov.

Myšiak lesný, alebo aj hôrny (Buteo buteo) sa vyskytuje na celom území Slovenska, vo všetkých typoch krajiny, bez ohľadu na nadmorskú výšku. Hniezdi v lesoch každého druhu. Pri love využíva silný zobák, ostré pazúry a vynikajúci zrak, ktorý je osemkrát silnejší než ľudský. Najskôr trpezlivo vysedáva na pozorovateľni. Takto ho často vídame v otvorenej krajine na konári, stĺpe alebo plote. Keď zbadá korisť, vrhá sa na ňu strmhlav s polootvorenými krídlami. Čo teda lovia?

Myšiaky, podobne ako sokoly myšiare, predvádzajú niekedy nad poľom či nad vodou trepotavý let, keď ostávajú „visieť“ vo vzduchu, rýchlo mávajúc krídlami. Lovia predovšetkým myši a hraboše, ale aj jašterice, hady, veľký hmyz a mláďatá vtákov, prípadne žerú choré alebo uhynuté ryby. Majú pomerne slabé nohy s krátkymi pazúrmi, preto sa pri love musia obmedziť na korisť do veľkosti veverice.

Vďaka dokonalým leteckým schopnostiam môže myšiak pátrať po koristi krížom cez veľké územia. Krúžením vo vzduchu si zároveň označuje teritórium. Výborne plachtí. Krídla mierne ohne nahor, doširoka roztiahne ručné letky a naplocho roztvorí chvost. Stúpavé prúdy tak vytvoria pod jeho telom maximálny vztlak. Za letu sa jeho silueta podobá siluete orla skalného, ktorý je však výrazne väčší a má dlhší chvost. S využívaním stúpavých teplých vzdušných prúdov súvisí aj to, že myšiaka najčastejšie vídame plachtiť v poludňajších hodinách. Slnečné lúče vtedy vyvolávajú najsilnejšie stúpanie zohriateho vzduchu a myšiak vydrží krúžiť s roztiahnutými krídlami celé hodiny.

Sfarbenie operenia myšiakov lesných je veľmi variabilné. Vídame svetlé exempláre, ale aj takmer jednofarebné – tmavohnedé. Na chvoste napočítame šesť až sedem tmavých priečnych pásov. Myšiaky sa ozývajú „mraučavým“ volaním. U nás dospelé vtáky ostávajú na svojom teritóriu aj v zime. Páry každý rok používajú na vyvádzanie mláďat svoje zveľaďované hniezdo, ktoré po pravidelných úpravách môže byť vysoké až pol metra. Mláďatá sa po opustení hniezda potulujú po okolí a hľadajú si vlastné teritórium. Niektoré prelietajú na juh. Iné jedince zo severu zasa prelietajú k nám.