Mária Inštitorisová

Kto vás priviedol k poľovníctvu?

Bol to otec poľovník. Odmalička ma brával do revíru, kam sme nosili soľ i vodu pre zver. Sprevádzala som ho aj pri kosení lúk, stavaní posedov či kŕmidiel. Prvýkrát ma vzal na posed ako trojročnú. Bola zima, všade plno snehu, pod posed nám prišli diviaky. Mala som z toho veľký zážitok, ktorý vo mne zanechal „zelenú“ stopu. V súčasnosti sa venujem poľovníctvu šiesty rok.

Čím sa zaoberáte najradšej?

Mojou srdcovkou je poľovnícka kynológia. Mala som Gordon setra, ktorého som si vysnívala ešte ako dieťa. Volal sa Argo, toto plemeno ma očarilo na skúškach stavačov, kde ho prezentoval jeden vodič. Bol to perfektný spoločník do pohody aj nepohody, ktorý mi stále potvrdzoval, že pes je pravá ruka poľovníka. Pravda, veľa času som strávila jeho výcvikom a prípravou na jesenné skúšky stavačov, všestranné, lesné skúšky stavačov, na špeciálne skúšky z vodnej práce a field trial.

Stíhate popri vysokoškolskom štúdiu aj ďalšie hobby?

Áno, patrí k nim poľovnícke strelectvo. Rada strieľam hlavne z brokovnice na asfaltové holuby a v rámci poľovníckeho tréningu z malokalibrovky na 50 metrov na terče diviaka, líšky a podobne. Ako členka klubu poľovníčok sa zasa venujem poľovníckej osvete. Okrem toho obľubujem turistiku, beh, korčuľovanie, bicyklovanie a iné športy...

Viac sa dočítate v č. 9/2022 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.