Pokiaľ hladina rybníkov a Zemplínskej šíravy nezamrzne, alebo krajinu nepokryje súvislá vrstva snehu, zimujú na dolnom Zemplíne desiatky tisíc severských husí, najmä hus bieločelá, menej hus divá, hus tundrová, ale aj vzácne bernikly červenokrké a bielolíce, či mimoriadne zriedkavá hus malá. Prilietajú k nám až zo severu ruskej Sibíri. U nás sa sformujú do obrovských kŕdľov, v ktorých sa lepšie chránia pred predátormi a spoločne nachádzajú zdroje potravy a vhodné odpočinkové miesta. Nezriedka nocujú desiatky tisíc husí na jedinom rybníku, uvádza sa na chkovihorlat.sopsr.sk.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Vladimír Kampf

Chránené vtáčie územie Senianske rybníky je významná ornitologická lokalita na Zemplíne a v danom čase najväčšie a jedine nocovisko migrujúcich husí. Cez chránené vtáčie územie však prechádzajú aj hranice niekoľkých poľovných revírov. V území CHVÚ Senianske rybníky platí 1. stupeň ochrany, kde podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zákaz výkonu práva poľovníctva. Zákaz lovu a organizovanie spoločných poľovačiek je len v území a ochrannom pásme NPR Senianske rybníky. Pre nízke teploty ostávajú nezamrznuté práve tieto vodné plochy, kde sa koncentruje veľké množstvo vodného vtáctva, ktoré migruje cez naše územie. Práve na týchto miestach je dôležité zabezpečiť pokoj, aby zbytočným plašením nedochádzalo k strate energie, ktorú vtáky v mrazivom počasí ťažko nahradia.

Z vodného vtáctva sa u nás smie loviť hus divá (Anser anser), hus siatinná (Anser fabalis) a hus bieločelá (Anser albifrons). Okrem nich kačica divá (Anas platyrhynchos), chochlačka sivá (Aythya ferina), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula) a zástupca chriašteľovitých, lyska čierna (Fulica atra). Poľovať na ne možno spoločne, ale aj individuálne.  Lov husí je povolený v čase od 1.10 do 20.1. kalendárneho roku.
Správa CHKO Vihorlat pravidelne vykonáva kontroly chráneného územia NPR Senianske rybníky, ale k streľbe dochádza väčšinou ráno, alebo podvečer na lokalitách, kde to zákon vyslovene nezakazuje, preto ostáva len na etike poľovníkov či zvolia citlivý prístup k prírode, alebo bezohľadný lov. Ďalším problémom je, že po skončení poľovačky by sa nemali nechávať na brehu alebo lúkach prázdne nábojnice, a každý strelec si ich má pozbierať a odniesť z revíru. Vo väčšine prípadov nachádzame nábojnice ponechané na miestach, žiaľ aj na náučnom chodníku Vtáčím rajom, ktorý sa nachádza v CHVÚ Senianske rybníky.

Riešením pre túto lokalitu by bolo vylúčenie podvečerného a ranného lovu husí a kačíc priamo na nocoviskách a povolenie lovu len na pastvinách. Podobné obmedzenia platia v Dunajských luhoch, na Záhorí. Správa CHKO Vihorlat bude v dohľadnej dobe rokovať s predsedami poľovných revírov o možnosti zabezpečiť takúto ochranu aj na tejto medzinárodne významnej lokalite. 

Zdroj: chkovihorlat.sopsr.sk