Marianna Rajská

Pri Trnave a Hlohovci sa miestni farmári spolu s Regionálnou poľnohospodárskou komorou Trnava od roku 2015 rozhodli spolupracovať s odborníkmi.

Doposiaľ bol výskum zameraný len na monitoring stavu populácie hraboša poľného. Tento rok sa skúma i vplyv prirodzených predátorov - pribúdajú búdky pre dravce a sovy, ktorých obľúbenou potravou je práve spomenutý hlodavec. Cieľom je takzvaná biologická ochrana plodín – jediná myšiarka ušatá dokáže totiž napríklad zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Búdky inštalujú zástupcovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, v spolupráci s Katedrou Ekológie a environmentalistiky z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF).

„Vplyv dravcov na zníženie početnosti hraboša preukázali viaceré štúdie zo zahraničia. Čím je počet búdok vyšší, tým je väčšia aj ich obsadenosť dravcami a teda sa analogicky zvyšuje aj miera predačného tlaku na populáciu škodcov. Tak sa minimalizujú škody na poľnohospodárskych plodinách,“ hovorí Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky UKF.

„Aby mali dravce ešte lepšie podmienky na lov, umiestňujeme im priamo medzi plodiny takzvané barličky – drevené bidlo v tvare písmena T. Z neho majú dravce dobrý výhľad a striehnu na korisť. Túto aktivitu realizujeme aj vďaka Západoslovenskej energetike, a.s., ktorá dlhodobo podporuje zlepšovanie podmienok pre dravce vo voľnej krajine programom <a href="http://www.dravce.sk/3D" rel="noopener" onclick="return openTargetBlank(this, event)">3DodZSE</a>. Biologická ochrana pestovaných plodín bola ešte donedávna samozrejmosťou, s čoraz intenzívnejším využívaním pôdy sa však vytratila, na jej miesto prišli rodenticídy. V poslednej dobe sa však mnoho subjektov k starým, osvedčeným praktikám vracia. V spolupráci s poľnohospodárskymi subjektmi v oblasti Hlohovca a Trnavy sa nám podarilo zahájiť pilotný projekt. Skúmame vplyv inštalácie búdok a barličiek na poľnohospodárskych kultúrach, najmä lucerne. Tá je totiž pre monitoring ideálnou plodinou, keďže sa neorie a jediným zásahom je kosba (2-3krát ročne),“ vysvetľuje Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Od začiatku roka pribudlo na dvoch lokalitách Trnavského kraja 10 búdok a 20 barličiek. „Búdky inštalujeme do vetrolamov, ako aj na stĺpy elektrických vedení (so súhlasom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.), blízko porastu lucerny. V podstate je to podobné, ako keby ste mali spálňu v komore. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje priemerne až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka nám vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia. Búdky na stĺpoch sú zároveň bezpečnejšie na hniezdenie, pretože riziko ohrozenia predátormi je prakticky nulové,“ dopĺňa Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Veríme, že noví nájomníci sa do búdok nasťahujú čo najskôr. Skúsenosti z iných území na Slovensku nám hovoria, že druhy ako sokol myšiar či myšiarka ušatá obsadzujú búdky takmer okamžite. Barličky na kultúrach už plnia svoju funkciu, čo potvrdzuje monitoring pomocou fotopascí. Cieľom je potvrdiť pozitívny vplyv aktivít na znižovanie početnosti hraboša a intenzitu biologickej ochrany každoročne zvyšovať. Momentálne sme len na začiatku, aby sa efekt prejavil na väčšom území, bude treba inštalovať niekoľkonásobne viac búdok a barličiek. Ak sa potvrdí, že dravce a sovy dokážu redukovať početnosť hraboša natoľko, že nebude potrebná chémia, resp. len v obmedzenej miere, budú víťazmi všetci; poľnohospodárom sa znížia náklady, dravcom sa zlepšia podmienky, ľudia budú mať kvalitnejšie potraviny, prostredie bude čistejšie a rozmanitosť druhov vyššia,“ uzatvára Tulis z UKF.

Menej chémie na poliach: úrodu pri Trnave chránia dravce!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás