Medvede prečkávajú zimu v stave hibernácie, v takzvanom nepravom zimnom spánku. Vtedy klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmí sa dýchanie a srdcová frekvencia. Obdobie zaľahnutia, respektíve samotnú dĺžku hibernácie ovplyvňuje aj dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a celý rad abiotických a biotických faktorov.
Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok, musí si vytvoriť energetické rezervy. Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnú na udržanie termoregulácie.

Dlho sa verilo, že medvede pred hibernáciou požierajú veľké množstvo rastlinnej potravy, srsť a iné nestráviteľné zložky, ktoré vytvoria v črevách medveďa akúsi zátku, čo zabráni vylučovaniu počas zimného spánku. Vedci však zistili, že medvede pred hibernáciou, rovnako ako počas celého aktívneho obdobia konzumujú akúkoľvek potravu, ktorú majú k dispozícii. Počas hibernácie ich tráviaci systém pokračuje v činnosti, aj keď nie v bežnom režime. Naďalej prebieha črevná sekrécia a tvorí sa malé množstvo trusu, ktoré sa hromadí v hrubom čreve. Črevné steny z neho absorbujú tekutiny, výsledkom čoho je suchá a tvrdá konzistencia trusu. Ten vytvorí „zátku“ s priemerom 3,8 až 6,4 centimetrov, ktorou sa vývod z hrubého čreva uzavrie. Po ukončení hibernácie ju medveď vytlačí a po opätovnom naštartovaní tráviaceho systému začína pociťovať hlad a prijímať potravu.

Viac sa dočítate na našom webe už túto stredu!

Autor: Jaroslav Slašťan