Veronika Vallová

Ľudožravé medvede vo svete žijú v&nbsp;odľahlých oblastiach severoamerického kontinentu či na ďalekej ruskej Sibíri. Na Slovensku máme lesníka, ktorému medveď bez zjavnej príčiny zubami dokaličil tvár a&nbsp;pripravil ho o&nbsp;jedno oko. Hovorí sa aj o&nbsp;tom, že v&nbsp;Strážovských vrchoch minulý rok zabila medvedica človeka podobnou ranou do tváre.

Prípad uzavreli, že mužovi sa stal osudným pád zo skaly a následne mu znetvorila tvár nejaká zver. Tomu však etológovia (odborníci, ktorí sa zaoberajú správaním zvierat) neveria. Žiadna šelma na Slovensku nezačne žrať čerstvo mŕtveho, pretože stále páchne človečinou. Okrem toho žiadna šelma nezačína hodovať od hlavy, kde pre ňu nie je žiadne poriadne sústo. Prednedávnom sa medveď špacíroval po Papradne. Zdalo sa, že mu neprekážalo, že je medzi ľuďmi. Našťastie si v&nbsp;tomto teritóriu nezačal robiť poriadky.

Posledný vážny útok Najčerstvejší prípad napadnutia človeka medveďom je z&nbsp;konca novembra tohto roka. V&nbsp;Domaniži neďaleko Považskej Bystrice útočil možno až 300-kilogramový medveď. Keď zraneného poľovníka priviezli k&nbsp;lekárom, na otázku, čo sa mu stalo, odpovedal šokovaný, že ho napadol obrovský medveď.

S&nbsp;kolegom dohľadával postreleného diviaka. Prechádzal cez mladinu, keď na neho zaútočil medveď. Poľovníkovi išlo o&nbsp;život, šelma útočila bez váhania. Po prvej rane labou ho odhodilo a&nbsp;flinta sa mu zošmykla z&nbsp;ramena. Zachránilo ho to, že mu dobehol na pomoc jeho poľovnícky pes, sučka slovenského kopova. Tá medveďa vždy na chvíľu zabavila, poľovník mu nastavoval nohy, kopal.

„Napriek tomu si ho zviera ‚podalo‘ a&nbsp;pohadzovalo. Kým v&nbsp;ňom ešte účinkoval adrenalín, z&nbsp;posledných síl sa dovliekol do doliny, odkiaľ si mobilom privolal pomoc. Možno si vliezli s&nbsp;medveďom do cesty. Našťastie ho hrýzol len do nôh a&nbsp;netrafil tepnu,“&nbsp;hovorí starosta Domaniže František Matušík, ktorý je sám poľovník a&nbsp;medvede v&nbsp;bezprostrednom okolí dediny ho zaujímajú.

Zrátať ich môže aj na záberoch z fotopascí. „Po zime sme tu mali až pätnásť medveďov. Uvedomujeme si, že zver je tlačená k tomu, aby sa uskromnila. Štát nemyslí na to, že železnice či nové cestné ťahy sú pre ňu prekážkou. Chýbajú prírodné koridory. Okrem toho sa obce spájajú novou výstavbou. V čase, keď medvede u nás vyhlasovali za chránené živočíchy, ich bolo podstatne menej než teraz. Reálne čísla sa zmenili a akoby na to nikto nebral ohľad. Bude musieť prísť k regulácii. Nemusí to byť práve povolenka na lov. Treba nájsť systém najmä v teritóriách, kde sú premnožené,“ mieni starosta.

Nie je normálne, keď sa v&nbsp;kukuričnom poli na Liptove pasú takmer štyri desiatky medveďov, aj keď to slniečkarským dušiam, ktoré nemusia žiť tesne vedľa nich, lahodí.&nbsp;„Medvede nemajú predátory, ktoré by znižovali ich počty prirodzene, stoja na vrchole potravinového reťazca.“

Možno útoku na poľovníka v&nbsp;Domaniži predchádzala nešťastná zhoda okolností. Možno medveď dohľadával toho istého poraneného diviaka, ktorého hľadal poľovník, alebo za to môže slabá zima. Normálne by mali medvede v&nbsp;tomto období už spať. Pritom na ľahko dostupných poliach pre ne už nič nie je. Vplyvov je viac.

Pochybovači Dobrovoľníci pod odbornou garanciou profesora Ladislava Pauleho z&nbsp;Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene prispeli k&nbsp;tomu, že počet medveďov na Slovensku v&nbsp;rokoch 2013 až 2015 bol stanovený na 1&nbsp;256 s&nbsp;tým, že ich môže byť ešte o&nbsp;233 viac alebo menej.

Šesťstoštyridsaťtri dobrovoľníkov spomedzi dobrovoľných a&nbsp;štátnych ochranárov v&nbsp;spolupráci s&nbsp;lesníkmi, poľovníkmi a&nbsp;ďalšími ľuďmi pohybujúcimi sa v&nbsp;našich lesoch zbieralo medvedí trus a&nbsp;vzorky srsti. Počet stanovili rozborom DNA a&nbsp;odchýlka je najmä vo vzorkách, ktoré nemohli duplicitne potvrdiť, takže nevedeli, či sa podarilo nájsť iba jednu vzorku stále živého zvieraťa alebo či medzitým už nežije.

Samozrejme, aj v&nbsp;tomto prípade sa našli takí, ktorí začali čísla spochybňovať a&nbsp;vyhlasovali, že takéto rátanie je scestné a&nbsp;že medveďov na Slovensku nie je možno ani polovica.Dokonca to zašlo tak ďaleko, že ani štátne orgány neuverili a&nbsp;pustili sa do prípravy vlastného projektu sčítania, na ktorý minú približne tri razy viac financií.

Z výskumu na Slovensku vzišlo jedno prvenstvo: máme najvyšší počet medveďov vzhľadom na rozlohu štátu na svete. Nikto ich nemá tak nahusto ako my. Rozlohu krajiny rátali aj s celými mestami a obcami vrátane ulíc a námestí. O&nbsp;tom, že je medveďov veľa, svedčí aj to, že prenikajú na územia, kde sa stovky rokov nevyskytovali. Jedného videli kdesi pri bratislavskom Slovnafte a&nbsp;aj na Záhorí. Kdesi na diaľnici vedúcej od Bratislavy k&nbsp;hranici s&nbsp;Českom medveďa zrazil kamión. Zatiaľ u&nbsp;nás, chvalabohu, medveď nikoho oficiálne neusmrtil. V&nbsp;Rumunsku už tento rok pripravili medvede o&nbsp;život štyroch ľudí, päť vážne zranili a&nbsp;pätnásť zranili ľahšie.

Že nemáme mŕtveho, je spôsobené aj tým, že sme husto osídlená krajina, takže to napadnutí nemajú ďaleko do nemocníc. Pastier v&nbsp;rumunských horách je na tom horšie. Toho nájdu mŕtveho o&nbsp;pár dní. Rovnako je to aj na odľahlých miestach sveta, kde sú aj ľudožravé medvede. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale podľa poľovníkov je len otázka času, kedy medveď u&nbsp;nás zabije človeka,“&nbsp;vystríha A. Kaššák.

Bezpečný hypermarket Útok v Domaniži môže byť predzvesťou budúcej tragédie. Podľa toho, čo vieme, veľký teritoriálny medveď kdesi od Domaniže sa k napadnutému niekoľkokrát vrátil. Znamená to, že nie všetky medvede už človeka berú ako nepriateľa, ktorého sa treba báť. Jednoducho nás začnú vyháňať zo svojich teritórií.

Samozrejme, medvede budú napádať najmä ľudí, ktorí chodia do lesa a&nbsp;trávia v&nbsp;ňom veľa času. To sú v&nbsp;prvom rade lesníci a&nbsp;poľovníci. Predavačke v&nbsp;hypermarkete takéto riziko nehrozí.&nbsp;„Sme prví na rane, ale raz sa môžu pustiť aj do hubára, cyklistu alebo do rodinky s&nbsp;deťmi na výlete,“&nbsp;zdôrazňuje A.&nbsp;Kaššák.

Iste sa nájdu „znalci“, ktorí sa vyjadria, že poľovník preháňa len preto, aby mohol beztrestne strieľať medvede a&nbsp;vlastne aj všetko živé okolo seba.

„Nikto nehovorí, že treba bežať a&nbsp;toho medveďa, ktorý napadol kolegu z&nbsp;Domaniže, rýchlo zastreliť. Ale čo ďalej? Hneď vo vedľajšom poľovníckom revíri sa pred časom podobný statný medveď vyrútil z&nbsp;húštiny k&nbsp;lesným robotníkom v&nbsp;mladom poraste. Museli sa brániť motorovými pílami. Napriek tomu im neprestával hroziť a&nbsp;snažil sa ich vyhnať. Máme tu možno veľkého medveďa, ktorý sa ľuďom nevyhýba,“&nbsp;konštatuje.

Pred pár rokmi dojala Slovensko smrť medvedice Ingrid, ktorú zastrelili na strome v&nbsp;materskej škole v&nbsp;Liptovskej Kokave. Zostali po nej dve mláďatá, ktoré žijú vo výbehu v&nbsp;ZOO Bojnice.&nbsp;„Napriek tomu, že ju aj uspali a&nbsp;previezli na iné miesto, prišla naspäť ako poštový holub. Medveď sa dokáže vrátiť aj z&nbsp;opačného kanca Slovenska. V&nbsp;ľudskom sídle sa schovávala pred medvedími samcami, ktorí zabíjajú mláďatá, aby sa mohli so samicou páriť.

To je v prírode normálne. Veľký medveď si medzi ľudí v Kokave netrúfol, ale čakal ju neďaleko. Tím odborníkov vtedy rozhodol, že iná cesta nie je... Stav medveďov je vysoký a treba ho redukovať, či sa to niekomu páči, alebo nie. Treba sa vyrovnať s problémovými medveďmi so zmenou správania. Mali by o tom rozhodovať odborníci. Nie je riešenie tváriť sa, že medveďov je málo a&nbsp;ich lov decimuje ich počet. Naopak, ich počet stále stúpa, k&nbsp;čomu prispieva pravdepodobne i&nbsp;to, že kukuričné polia sú teraz v&nbsp;regiónoch, kde v&nbsp;minulosti neboli, a&nbsp;medveďom poskytujú bohatý zdroj potravy,“&nbsp;mieni A. Kaššák.

Pre istotu Veď aj menej chápavý človek si už musel všimnúť, že medvede sú aj tam, kde neboli, a&nbsp;že si čoraz viac trúfajú medzi ľudí a&nbsp;na ľudí... Smutné je, že neriešenie situácie privádza niektorých, ktorí musia s&nbsp;čoraz menej plachými medveďmi žiť, k tomu, aby zobrali zákon do vlastných rúk.

Už nie je ničím mimoriadnym, že sa nájdu nelegálne usmrtené medvede. Tento rok takto našli zastrelených približne päť zvierat.

„Jedného z&nbsp;nich zastrelili pištoľou. Môžeme predpokladať, že to mohol urobiť ozbrojený hubár. Aj hubári sa už snažia nosiť niečo pre istotu, na svoju ochranu, pretože sa nechcú dať zabiť. Zákon berú do vlastných rúk aj ľudia, ktorým chodia medvede do dvorov a&nbsp;robia im tam škodu. Toto môže byť veľmi nebezpečné. Stačí, aby medveďa postrelili, a&nbsp;môže nastať ešte nebezpečnejšia situácia aj pre iných ľudí.“

Hovorí sa aj o&nbsp;prípadoch, keď si obyvatelia pomohli tak, že medveďa zastrelili, bagrom vykopali jamu a&nbsp;zľahla sa po ňom zem.&nbsp;„To je schizofrénia – tváriť sa, že medvede tu nie sú a&nbsp;že je to v&nbsp;poriadku tak, ako to je teraz. Ľudia, ktorí sa boja chodiť do lesa, nechodia za ochranármi, ale za nami, aby sme počet medveďov znížili, čo však bez mimoriadneho povolenia od ochrany prírody nie je v&nbsp;našej kompetencii,“&nbsp;hovorí A. Kaššák.

Nejako podobne pravdepodobne zmizol aj najväčší medveď, ktorý žil na Slovensku. Na starobu sa stiahol k&nbsp;ľuďom v&nbsp;Podpoľaní, kde im vyberal králikárne a&nbsp;chodil po záhradách a&nbsp;humnách. Jedného dňa sa stratil bez stopy. Hovorí sa, že ženy horárov uspávajú detičky tak, že sa prechádzajú okolo horární s&nbsp;pištoľami na kočíkoch. Pre istotu.

Lazníci zasa vozia deti hrať sa k&nbsp;susedom pol kilometra ďaleko autami len preto, že nikto rozumne nerieši situáciu s&nbsp;medveďmi. Dospelý človek sa po facke od šelmy nemusí zložiť definitívne. Pre dieťa to však môže byť fatálne. Medvede si medzi dospelým a&nbsp;dieťaťom nevyberajú...

Zabijakom redukujúcim stavy medveďov sú diaľnice. Nikomu neprekáža, že zelené priechody ponad ne na celom území Slovenska môžeme zrátať na prstoch jednej ruky, a&nbsp;tak zvieratá končia zrazené autami.

Obce vystríhajú pred medveďmi. Napriek tomu sa v&nbsp;regióne našla kolegyňa starostu Domaniže, ktorá odmietla šíriť údajné hrôzostrašné správy v&nbsp;obecnom rozhlase a&nbsp;skonštatovala, že sama by nejakého medveďa rada v&nbsp;lese stretla. Za všetkým je vraj správanie ľudí a&nbsp;ich agresivita k&nbsp;prírode.

<a href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/mame-najviac-medvedov-rozlohu-statu-svete-coraz-viac-trufaju-medzi-ludi-aj-ludi?fbclid=IwAR1Ro3qb8cuft6ReNPbN2N0MvarncPluJFwodmjjxYHpKU1bjtOvjUthq8w" target="_blank" rel="noopener">Zdroj: https://zivot.pluska.sk</a>

Máme najviac medveďov na rozlohu štátu na svete: Čoraz viac si trúfajú medzi ľudí aj na ľudí

Veronika Vallová

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Máme najviac medveďov na rozlohu štátu na svete: Čoraz viac si trúfajú medzi ľudí aj na ľudí

Veronika Vallová

Súvisiace články

Blondínka si natáčala medvedicu len z pár metrovej vzdialenosti.

Medveď na Podpoľaní skántril 300-kilového býka. Gazdovia žiadajú radikálne riešenie

Spoznajte život medveďov prostredníctvom putovnej interaktívnej výstavy

Medveď útočil! Tento krát medveď zaútočil na poľovníka v okrese Považská Bystrica!

VIDEO Hej medveď, počuješ ma, no čo chodíš? Občas sa podarí aj takéto video

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás