Pred rokmi som spoznala Petra Bay Szilágyiho, úžasného fotografa a redaktora maďarského časopisu Nimród. O Petrovi treba vedieť, že je veľmi veselý človek, bojí sa medveďov, všade mešká a potom si vždy nájde skvelú výhovorku. Na druhej strane je vo svojom fachu profesionál a rovnako v poľovníctve. Práve Peter nás oslovil s ponukou na lov srncov v poľovníckom združení József Attila v Kiskundorozsme. Ulovila som u nich zaujímavého srnca i zlatého šakala a stala sa súčasťou tamojšej poľovníckej komunity. Ale tento príbeh nebude o mne.

NA SRNCE DO MAĎARSKA
NA SRNCE DO MAĎARSKA
Zdroj: PÉTER BAY SZILÁGYI, ARCHÍV AUTORKY

AKO RODINA

Kiskundorozsma je veľká dedina, prepojená s mestom Szeged a vzdialená 145 kilometrov južne od Budapešti. Vďaka diaľnici je ľahko dostupná. Rázovitá obec sa objavuje aj v ľudových piesňach a porekadlách. Domáci sú hrdí na svoj veterný mlyn či stredoveký rímskokatolícky kostol. V združení József Attila Kiskundorozsma prevažne poľuje dvadsať miestnych. Sme s nimi už ako jedna rodina. Počas pobytu u nich sa vždy oplatí ochutnať domáci perkelt a domácu marhuľovicu, najlepšie priamo od predsedu združenia. Ich štvortisíchektárový revír je rozmanitý. Pozostáva z riedko zalesneného územia i z pastvín na veľkej planine. V oblasti na strane Szegedu je v auguste dobrá príležitosť na lov hrivňákov. Najzvláštnejšou časťou revíru sú však stovky hektárov trstín „putri“, kde lovia šakaly zlaté. No poďme k srncom, ktoré sú v Kiskundorozsme trofejovo veľmi kvalitné. Práve preto sem prichádzajú mnohí hostia aj zo Slovenska či z Rakúska. Dvakrát do roka sem zavíta aj svetovo uznávaný poľovník Béla Hidvégy. Ukazovateľom zaujímavého genofondu tunajšej srnčej zveri sú raritné trofeje často obohatené o grandle. Úspešným strelcom takéhoto zaujímavého srnca bol i Miro Švec z Nitrianskych Hrnčiaroviec.

NA SRNCE DO MAĎARSKA
NA SRNCE DO MAĎARSKA
Zdroj: PÉTER BAY SZILÁGYI, ARCHÍV AUTORKY

NA POSED

Lov srncov sa tu začína o mesiac skôr ako u nás. Minulý rok prijali moje pozvanie s nadšením moji dvaja dobrí priatelia. Jeden z nich, Miro Švec, ako začínajúci poľovník ešte srnca nestrelil. Na poľovníckej chate pri lese a bažantnici nás už čakali domáci poľovníci aj s rodinami Prostredie okolo chaty je ideálne na oddych s rodinou. Po dlhšom odlúčení sme sa mali o čom rozprávať, ale najskôr sme museli vyraziť za srncami. Zasadli sme na posed a takmer okamžite po zotmení sa nám na horizonte objavil jeden nádejný. No bohyňa lovu Diana naznačila, že Mirov čas ešte neprišiel. V Kiskundorozsme už dlhšie nepršalo a tu zrazu, práve keď sa ukázal srnec, začalo liať. Nezostávalo nám iné, ako sa vrátiť na chatu. Do hlbokej noci sme vtedy debatovali o dejinách, o poľovníctve a o všetkom možnom, čo nás spája. Rozprávali sme sa po maďarsky, po slovensky, po anglicky, po nemecky a keď sme už nestíhali tlmočiť, tak sme si pomáhali nohami a rukami. Každý z nás ovládal nejaký ten jazyk a keďže miestni nás mali radi, vždy sme sa vedeli dohodnúť.

Na srnce do Maďarska
Na srnce do Maďarska
Zdroj: PÉTER BAY SZILÁGYI, ARCHÍV AUTORKY

ÚSPEŠNÝ DEŇ

Ráno sme vstávali už pred svitaním. Sprievodca Baláž nás netrpezlivo vyčkával, chcel čím skôr vyraziť. Vedeli sme, akých srncov chceme, on zasa vedel, kde ich nájdeme. Stretla som mnoho poľovníkov, ale takého profesionála ako Baláž ešte nikdy. Mal v „oku“ každého jedného srnca v revíri a presne na gramáž vedel určiť hmotnosť trofeje. Prešli sme asi polovicu revíru. Zrazu sa objavil srnec zo včerajška. Stál v lese, kde sme ho len horko­ťažko prečítali. Baláž hovorí: „Nebude to ľahký výstrel. Strelec musí mieriť pomedzi kríky. Si ochotný to risknúť?“ Pavol prikývol. Po piatich minútach zaznel výstrel. Máme ho! Tešil sa Paľo a my ostatní s ním. Teraz bol na rade Miro. Srnca sme nemuseli dlho hľadať. Ukázal sa nám v pšenici. Skúsime, neskúsime?

Autor: MONIKA PATÓCS KHERNOVÁ

Celý príbeh si prečítajte v Poľovníctve a rybrástve 8/2020.