Zverníc pre zimovanie jelenej zveri je na území Krkonošského národného parku (KRNAP) šestnásť. Pre ČTK to uviedol hovorca Správy KRNAP Radek Drahný. Obmedzenie potrvá do 30. apríla 2021, zoznam uzavretých ciest je na webe parku.

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Matt Dunham

Obmedzenie sa týka 17 ciest, napríklad zeleno značenej turistické trasy nad Michlovým Mlynom pozdĺž drevárskeho potoka alebo úsek červeno značenej Bucharovej cesty medzi Predným a Zadným Žalým. Obmedzenie vydáva Správa KRNAP-u na zimu pravidelne. "Každá z týchto turistických ciest má alternatívu, nejde o chrbtové trasy," povedal hovorca.

Cieľom je zabezpečiť pokoj vo zverniciach pre jeleniu zver, ktorá sa môže na relatívne malom oplotenom priestore splašiť a spôsobiť si zranenie. "Správa KRNAP-u už niekoľko rokov prevádzkuje celú sieť prezimovacích zverničiek, ktoré slúžia na to, aby sa v nich cez zimu skoncentrovala jelenia zver a nepôsobovala škody v prírode. Keď napadne sneh, zver nemá čo konzumovať a môže škodiť v lese." 

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Bédi

Zverničky na rôznych miestach hôr začali vznikať aj preto, že jeleň kvôli ľudským zásahom na úpätí Krkonôš stratil prirodzené migračné trasy, v lete do hôr a v zime do podhoria. "V prezimovacej zverničke sa lesníci o zver starajú a zostáva tam prakticky do začiatku jari," dodal. Lesníkom sa tak vo zverniciach darí na zimu zachytiť cez 90 percent krkonošských jeleňov a škody na lesoch spôsobených zverou sú vďaka tomu veľmi malé.

Na českej strane Krkonôš je jelenia populácie dlhodobo stabilná, žije tam asi 650 kusov jelenej zveri. Vzhľadom na to, že jelene nemajú v Krkonošiach žiadneho prirodzeného predátora, správcovia parku musia ich počty regulovať, aby nevznikali škody na lesných porastoch. Každý rok ich lovia asi 450, uviedli zástupcovia Správy KRNAP.

Ilustračné video (inš): Prečo dávajú na farme jeleňovitých staršie jedince s mladšími do spoločného výbehu?

Jeleň je pre Krkonoše symbolickým zvieraťom. Pripomína najstaršie dochované vyobrazenia vládcu hôr Rýbrcoula, po nemecky Rübezahla, na mape Sliezska zo 16. storočia. Je to stvorenie stojace na zadných nohách s kopytami, jeleními parohami, vtáčou hlavou a telom leva.

Zdroj: ČTK