Králik pochádza zo severozápadnej Afriky a Španielska, odkiaľ ho ešte  v 13. storočí priviezli do Francúzska, neskôr do Nemecka a k nám. Na Slovensku žije rasa králik divý stredomorský (Oryctolagus  cuniculus cuniculus). Králik divý je veľmi príbuzný zajacovi poľnému. Je však menší, dosahuje  hmotnosť asi len dva kilogramy a odlišuje sa od neho kratšími zadnými nohami a ušnicami. Predné nohy má silné a labky ukončené pazúrmi, prispôsobenými na hrabanie brlohov. Farba jeho  plyšovej srsti je hnedosivá, na spodnej časti tela a vnútornej strane nôh je bledosivá až biela. Chvostík, medzi poľovníkmi nazývaný tiež „pierko“, je zospodu biely a na vrchu čierny alebo  tmavosivý. Na úteku pred nepriateľom ním zamáva.

Rýchle nohy mu často zachránia život.
Rýchle nohy mu často zachránia život.
Zdroj: Jozef Ferenec

Králik je často abnormálne sfarbený, môže byť belasý, hrdzavý, čierny a strakatý. V porovnaní so zajacom má však inú dĺžku gravidity, počet vrhov, rôzny počet chromozómov a oba druhy sa nemôžu medzi sebou krížiť.

Dokáže splynúť s povrchom ako zajac poľný.
Dokáže splynúť s povrchom ako zajac poľný.
Zdroj: Jozef Ferenec

Králičatá sa rodia slepé a neosrstené v podzemnom brlohu a zajačatá na povrchu, osrstené a vidiace. Králiky si vyhrabávajú rozvetvené chodby s viacerými východmi. Chodby bývajú hlavné, vedľajšie, núdzové a vetracie. Na najhlbšom mieste sa rozširujú do vystlaného brloha, v ktorom králik trávi väčšinu dňa, prípadne v čase nebezpečenstva sa v ňom aj skrýva. Ak mu hrozí nebezpečenstvo, varovným dupotom naň upozorňuje aj ostatné. Je to prevažne nočná zver, na pastvu vychádza podvečer a skoro ráno. Za pekného počasia sa však rád vyhrieva na slnku. Má nielen vynikajúci sluch a čuch, ale aj bystrý zrak. Živí sa zelenými časťami rastlín, púčikmi, kôrou mladých drevín a semenami  lesných plodov. Pretože žije v kolóniách, môže pri premnožení v blízkosti brlohov, od ktorých sa vzďaľuje najviac tristo metrov, spôsobiť škody na lesných či ovocných stromčekoch alebo  rozhrabávaním násypov, prípadne hrádzí.

Očiste kožúška venuje náležitú pozornosť.
Očiste kožúška venuje náležitú pozornosť.
Zdroj: Jozef Ferenec

Králiky divé sa rozmnožujú už od februára približne až do októbra. Po mesačnej gravidite sa v osobitnom, senom a vlastnou srsťou vystlanom, nie však veľmi hlbokom materskom brlohu rodia samičke až päť razy do roka mláďatá. Sú holé, slepé a môže ich byť aj okolo desať. Jeden mesiac ich matka dvakrát za deň dojčí a vždy keď opúšťa brloh, vchod zahrabáva. Dvojtýždňové mláďatá sú už úplne osrstené a pohlavne dospievajú za pol roka. Králica je  schopná oplodnenia hneď po okotení. Jej prvé mláďatá sa môžu rozmnožovať už v prvom roku života. Takto sa jeden králičí pár môže rozmnožiť za jeden rok až o stopäťdesiat jedincov. Napriek takémuto silnému prírastku je ich početnosť na Slovensku minimálna. Stavy králikov totiž závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä myxomatóza, kokcidióza a králičí mor. Hromadné hynutie králikov u nás spôsobila myxomatóza, ktorú k nám zavliekli v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pred touto chorobou žilo na Slovensku okolo päťdesiattisíc králikov. Ročne sme ich lovili až dvadsaťtisíc.

Králiky divé u nás už len tak neuvidíte
Zdroj: Jozef Ferenec