Intenzívne sa venujete kynológii...
Mám chovateľskú stanicu slovenských kopovov. Momentálne s priateľom chováme tri kopovy – moju sučku s dcérou a jeho psa. So staršou chodím na výstavy, on na súťaže. Samozrejme, nechýbajú na poľovačkách. Dennodenne ma inšpirujú k vymýšľaniu citátov a tvorbe potlače na textil, posterov pre chovné jedince či oznámení o očakávaných vrhoch. Vlani som pre Klub chovateľov farbiarov robila diplomy a banery ako napríklad k súťaži o Fatranský pohár vo Vrátnej doline.
Kde poľujete?
Obľubujem najmä spoločné poľovačky, pri ktorých funguje ozajstné prepojenie medzi človekom a psom. Pre situáciu s africkým morom ošípaných chodím s priateľom do tých regiónov, kde je to ešte možné. Individuálne lovy absolvujeme v blízkom revíri Lesov SR alebo u kamarátov v Obecných lesoch Sása.
Zážitok z revíru?
Je ich mnoho, takých, ktoré sú pre mňa niečím výnimočné alebo zaujímavé. Napríklad úlovok prvého diviaka pri kamarátovej sučke, ktorá sa narodila ako prvá z prvého vrhu v mojom chove. Nezabudnuteľné sú tiež zážitky z ruje, keď sa podarí dostať k jeleňom na pár metrov a ich ručanie priam vibruje v hrudi. Ďalej sú to stretnutia s medveďmi či zážitky zo spoločných poľovačiek, ako keď ma v tŕstí nabral srnec a obaja sme skončili v plytkom zamrznutom jazierku. A kopa ďalších.
NAHLIADNITE AJ DO FOTOGALÉRIE - TU
