PR Obaja pochádzate z poľovníckych rodín. Kam siahajú vaše hobby korene?
Michaela: Od útleho detstva som snívala o tom, že raz budem cvičiť psy. Môj otec sa poľovníckej kynológii venuje viac než štyridsať rokov, mala som teda možnosť vidieť ho pri výcviku a sprevádzať na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti psov. Vtedy som začala inklinovať k tejto oblasti. Doma sme chovali jagdteriéry, slovenské kopovy a weimarské stavače, s ktorými sme štartovali na vrcholových podujatiach a dosiahli viacero krásnych úspechov. V súčasnosti robia psíky z našich odchovov radosť chovateľom a poľovníkom naprieč celou Európou.
Michal: Aj môj otec je poľovník, vždy mal poľovného psa a budoval vo mne vzťah k prírode i poľovníctvu. Časom som sa začal venovať kynológii na vyššej úrovni, s cieľom založiť si chovateľskú stanicu. Stálo ma to veľa úsilia i financií, kým som našiel vhodné jedince. Ako študent som si musel na koníčka nasporiť, ale oplatilo sa. V roku 2015 som si napokon chovateľskú stanicu zaregistroval. O dva roky pribudla k psom ďalšia vášeň, keď som si zadovážil prvého orla skalného.
PR Ako ste sa spoznali?
Michaela: Pred siedmimi rokmi si Michal prevzal od nás šteniatko slovenského kopova, sučku Heru z Hornej Báby. Vždy som sa snažila podporovať nových majiteľov v starostlivosti o psíky. Aj Michala som preto povzbudzovala, aby nepoľavoval vo výcviku Hery a absolvoval s ňou všetky skúšky. Asi to bol aj osud. Bližšie sme sa však spoznali v roku 2019 na Memoriáli Andreja Renča, kde s Herou prvý raz zvíťazil. Zistili sme, že ani jeden z nás to nemal v živote ľahké a že nás mnohé spája, hlavne láska ku kynológii.
