doc. MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD.

Narodil sa 31. 7. 1950 v Bratislave v rodine publicistu a spisovateľa Milana Rajského. Vyštudoval Strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici a potom veterinu v Košiciach. Následne v štátnej veterinárnej správe prešiel po stupienkoch z regionálnej na krajskú a celoštátnu úroveň. Medzi poľovníkmi sa „zapísal“ najmä ako okresný veterinár a riaditeľ Regionálnej veterinárnej správy v Dunajskej Strede primárnymi nálezmi niekoľkých nových chorôb zveri na Slovensku.

Dušan Rajský
Dušan Rajský
Zdroj: Tibor Benčič

Napríklad cicavice obrovskej – pečeňového červa jeleňov v Podunajskej oblasti či prvým zdokumentovaním nádorovej fibropapilomatózy pri srnčej zveri. Počas epidémie vysokopatogénnej vtáčej chrípky v roku 2006 vyslovil podozrenie na túto nákazu pri sokolovi sťahovavom z oblasti Vodného diela Gabčíkovo, čo sa aj laboratórne potvrdilo. Vyše dvadsať rokov prednáša na Katedre aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Lesníckej fakulty vo Zvolene.

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

Je členom Vedeckej rady Lesníckej fakulty aj Technickej univerzity vo Zvolene a komisií pre štátne záverečné skúšky a dizertačné obhajoby i na univerzite v Nitre, Košiciach a Prahe. Bol školiteľom asi stovky bakalárskych, diplomových, atestačných a dizertačných prác. Publikoval vyše päťsto vedeckých a odborných článkov a príspevkov, dvadsať kníh a desať učebných textov. V našom časopise uverejňoval seriál článkov o chorobách zveri, osobitne o klasickom more ošípaných pri diviakoch, ktoré boli podkladom pre jeho kultový Atlas patológie zveri. Za rozvoj poľovníctva, vedeckú a pedagogickú činnosť v poľovníckom výskume, lesníckom školstve a veterinárnej medicíne ho ocenili mnohými najvyššími vyznamenaniami. Od roku 2007 je predsedom redakčnej rady časopisu POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO.

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

PR  Kde ste privoňali k poľovníctvu?

U starého otca v dedinke Dropie na Žitnom ostrove, kde dnes už dropy nežijú. Otec bol predsedom Poľovníckeho združenia Pohraničník, tam som získaval poľovnícku prax. Poľoval aj pradedo, strýkovia a bratanci.
 PR  Maturovali ste na lesníckej strednej škole. Mali ste v rodine lesníkov? Pokiaľ siaha rodinná pamäť, nikto z príbuzných lesníkom nebol. Mám sedliacke korene.

PR  Tak náhodný impulz?

Medzi dedovými a otcovými priateľmi boli aj lesníci. My bratislavskí chlapci sme sa schádzali v starom parku pri Račianskom mýte. Jeden priniesol skrotenú kavku, čo tá vyvádzala! Chodil na lesnícke učilište a chcel byť lesníkom. Aj to bol možno krok k myšlienke ísť na lesnícku školu.

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

PR  Kam po maturite?

Mojím snom bolo štúdium na fakulte poľovníctva v sibírskom Irkutsku. Aj som podal žiadosť na ministerstvo, ale na nadviazanie medzinárodnej dohody chýbal potrebný počet záujemcov. Tak som sa prihlásil na Vysokú školu lesnícku a drevársku do Zvolena. No zdala sa mi priveľmi „technická“ a u mňa „bodovali“ zvieratá, chovateľstvo, poľovné psy. V poslednej chvíli som teda prihlášku presmeroval na Vysokú školu veterinársku do Košíc. A do Irkutska som sa takisto dostal, hoci po mnohých rokoch.

Dušan Rajský
Dušan Rajský
Zdroj: Tibor Benčič

PR Kam po vysokej?

Do výskumu. Ale po troch rokoch som sa vrátil pod krídla veterinárnej služby. Chýbala mi voľnosť bádania v teréne. Špecializoval som sa na zver. Po postgraduálnom štúdiu a I. atestácii zo všeobecného veterinárskeho lekárstva som absolvoval II. atestáciu z chovu a chorôb poľovnej zveri. Na košickej alma mater v externej forme doktorandského štúdia som obhájil akademický titul PhD. a po habilitácii na Technickej univerzite vo Zvolene aj vedecko­pedagogický titul docent, vo vednom odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo. No nenahraditeľné skúsenosti som získal na bývalom Krajskom veterinárnom zariadení v Bratislave, v pozícii krajského špecialistu pre chov a choroby poľovnej zveri.

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

PR Viedli ste k poľovníctvu svoje deti?

Syna Matúša a dcéru Mariannu som od útleho detstva nosil na pleciach do revíru. Syn skončil Lesnícku fakultu
vo Zvolene. Je medzinárodne uznávaný odborník v chove a výžive zveri, pôsobí v Nitre. Aj dcéra je poľovníčka, má chovnú stanicu modrých gaskonských bassetov. Po lesníckej škole v Banskej Štiavnici tiež vyštudovala vo Zvolene. Dnes je známa ako kynologička i ako redaktorka nášho poľovníckeho časopisu. Deti prešli zvolenskou univerzitou a ja som sa tam po rokoch „vrátil“ ako učiteľ.

PR Nie je tajomstvo, že poľovníčkou je aj vaša manželka Mariana...

To bolo tak, išli sme na rande na Devínsku Kobylu, akože hľadať parohy. A na lúčke sme našli zhod z dvanástoráka a vedľa druhý. Na moje dievča to urobilo dojem. Niekto slečnu láka na zbierku motýľov, na moju zabralo: „Poď, ukážem ti zbierku zhodov.“

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

PR Poľovali ste aj v zahraničí?

Z Česka mám srnca, diviaka a daniela. V Maďarsku na postriežke mi prišlo zo pätnásť diviakov. Dalo sa vystreliť. Ale ozval sa „spev“ poľujúcich šakalov! Na nič iné som nemyslel! Bol som pracovne v Poľsku, kvôli poľskému vydaniu Atlasu patológie zveri, v zámočku v univerzitnom revíri aj s pozvaním na srnca. Redigovali sme knihu, poľovnícky sprievodca po hodine čakania len mávol rukou a vzal do revíru moju manželku, vrátili sa s dobrým srncom.

Archív Dušana Rajského
Archív Dušana Rajského
Zdroj: Archív Dušana Rajského

Pokračovanie a celý rozhovor si prečítajte v PaR 8/2020

PaR
PaR
Zdroj: PaR