Zákon prispel k „zľudoveniu“ poľovníctva predovšetkým tým, že znemožnil, aby poľovné revíry patrili jednotlivcom. Nájom poľovného revíru bol okrem štátnych organizácií vyhradený iba poľovníckym spoločnostiam, v ktorých mali pomerné zastúpenie robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia. Poľovnícka základňa sa rozrastala, kým v roku 1945 mala na Slovensku 7 400 členov, v roku 1964 ich už bolo 24 000.