Mnohé z rastlín, ktoré boli v minulosti dovezené na Slovensko za účelom skrášlenia záhrad, sú dnes zaradené do zoznamov inváznych rastlín. Ich životaschopnosť spôsobuje nielen ohrozenie druhov pôvodných, ale zároveň i zníženie ekologickej stability prostredia. Podľa botaničky zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty Barbary Repčíkovej je preto dôležité, aby správcovia pôdy vykonávali pravidelnú údržbu porastov, ktorú im v tejto súvislosti ukladá i zákon.

Zlatobyľ kanadská
Zlatobyľ kanadská
Zdroj: wikipedia.org

„Invázne druhy sa najčastejšie vyskytujú pozdĺž vodných tokov, ciest, železničných tratí, v priemyselných areáloch, na opustených plochách, na skládkach aj rumoviskách, a postupne prenikajú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev,“ priblížila B. Repčíková s tým, že pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty zaznamenávajú v poslednom období ich výskyt aj pri poľovníckych kŕmidlách, kam sa dostávajú hlavne v kŕmnych zmesiach obilnín.

VZBUDZUJÚ OBAVY

Invázne rastliny, ktoré boli na Slovensko najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, a z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy, sú v súčasnosti zaradené do dvoch zoznamov ´druhov vzbudzujúcich obavy´, národného a európskeho. „V územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty evidujeme výskyt druhov ako pohánkovec japonský, zlatobyľ kanadská, pajaseň žliazkatý, glejovka americká, netýkavka žliazkatá, beztvarec krovitý a boľševník obrovský,“ konkretizovala B. Repčíková.

Pajaseň žliazkatý
Pajaseň žliazkatý
Zdroj: wikipedia.org

Ako doplnila, invázne sa správajú napríklad aj agát biely či slnečnica hľuznatá, známa aj ako topinambur, ktoré zatiaľ do zoznamov inváznych druhov rastlín zaradené neboli. Zníženie ekologickej stability prostredia nespôsobujú invázne rastliny len v rastlinnej ríši. Podľa B. Repčíkovej sa zmena pôvodného spoločenstva týka aj bezstavovcov, hmyzu či motýľov. Ako uviedla, výskumníci sa zatiaľ nezaoberali otázkou, či ich vplyvom došlo na území Slovenska k úplnému vymiznutiu niektorých druhov. Upozornila však aj na zdravotné riziká, ktoré nepôvodné druhy rastlín spôsobujú. Zlatobyle a ambrózia palinolistá sú napríklad známe ako alergény, boľševník obrovský zasa vyvoláva kožné poranenia.

POKUTA OD 50 DO 5 000 EUR

Plnenie si zákonnej povinnosti vlastníkov a správcov pozemkov odstraňovať invázne nepôvodné druhy zo svojich pozemkov je podľa Barbary Repčíkovej na území v správe CHKO Východné Karpaty skôr výnimkou. Štátni ochranári sa preto o probléme snažia medzi verejnosťou šíriť osvetu, a to najmä prostredníctvom upozornení, ktoré adresujú samosprávam. Pokuta, ktorú môže orgán štátneho dozoru za nedodržiavanie zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov uložiť, predstavuje sumu od 50 do 750 eur pre fyzickú osobu a od 100 do 5 000 eur pre právnickú osobu. Poriadkovú pokutu je pritom možné uložiť aj opakovane.