Poľovníctvo a rybárstvo

Naopak, pre raticovú zver veľkoplošné poľnohospodárstvo vytvorilo ideálne podmienky z hľadiska získavania potravy a možností úkrytu. To, že na Slovensku upadá malá zver a expanduje raticová zver, niektorým poľovníkom neprekáža, keďže v produkcii zveriny na hektár nahradil zajaca, bažanta a jarabicu diviak. V dôsledku zmenených životných podmienok sa však spolu s malou zverou vytráca spevavé vtáctvo či hmyz. A to indikuje, že ekosystém nefunguje.

„Spoločnosť je senzitívna na hynutie spevavých vtákov alebo motýľov, a preto na nás tlačí a požaduje rôzne služby,“ konštatoval Pavel Sekáč, námestník českého ministra poľnohospodárstva na medzinárodnej konferencii Poľovníctvo v strednej Európe. S podtitulom spoločné korene v minulosti, spoločné témy v súčasnosti a spoločné hladanie riešení v budúcnosti ju zorganizoval Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Brno, Viedeň, Nitra a Ministerstvo zemědelství ČR tradične na zámku v Židlochoviciach.

Zúčastnili sa na nej zástupcovia poľovníkov, poľnohospodárov, lesníkov a štátnej správy z Nemecka, Rakúska, Českej republiky, zo Slovenska a Švajčiarska. Ako v úvode konferencie uviedol Miroslav Vodňanský, jej garant a predseda správnej rady Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri, poľovníci by mali prevziať funkciu manažérovv krajine, pričom by sa mali skĺbiť úlohy týkajúce sa životného prostredia zveri a produkcie plodín, čo je dnes spoločenskou požiadavkou. Mnohí poľovníci sa snažia vnášať do revírov ekologické prvky vo forme výsadby políčok pre zver alebo drevín, čo zároveň podporuje ďalšie živočíšne druhy. Rozsah spestrovania krajiny a ochranu biodiverzity, o ktoré sa snažia, však limituje vždy miestny poľnohospodár.

GREENING ZLYHAL O ekologizačných opatreniach v agrárnej krajine sa hovorí veľa rokov. Doterajší „greening“ v Európe však zlyhal. Bola to len akási náplasť na problém, ale ako opatrenie slabé. Zatiaľ sme sa v EÚ nedohodli na spoločnej agrárnej politike vo vzťahu k biodiverzite. Začína sa však hovoriť o sofistikovanejších opatreniach s cieľom motivovať poľnohospodárov, aby vytvárali pestrú štruktúru krajiny, zlepšili jej ekologickú stabilitu rozčleňovaním veľkých parciel, vytváraním biopásov či vetrolamov, ale aj uplatňovali presnú bilanciu živín a neprehnojovali pôdu. To, že systém veľkých parciel mo nokultúr a ich intenzívne obhospodarovanie nevyhovuje životným potrebám malej zveri, je už zrejmé azda každému. Napriek tomu intenzívna rastlinná výroba pokračuje, čo len radikalizuje kritikov. V západnej Európe dokonca došlo k fyzickým útokom na farmárov. Je najvyšší čas na zmenu.

JE TU AGROFORESTRY Novým prístupom je kombinácia poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti, ktorá okrem iného zlepšuje klimatické podmienky zvýšením zadržiavania vody a znížením jej vyparovania. Ide o takzvané agroforestry. Vďaka pásom drevín, rozdeľujúcim parcely agrárnych plodín na podstatne menšie plochy, vzniká ekosystém, kde je život. Plné uplatnenie tohto systému hospodárenia si vzhľadom na pomalý rast drevín vyžaduje 40 až 50 rokov. Prvé výnosy z ťažby možno očakávať po 10­15 rokoch, preto má štát financovať výsadbu drevín a ich údržbu v prvých rokoch. V takomto systéme aj po žatve plodín zabezpečia dreviny ekologické funkcie a fotosyntézu, kým v systémoch bez drevinových pásov vzniká v lete po žatve doslova kultúrna púšť bez života. Výrazne je obmedzená aj veterná erózia a teplota vzduchu na takýchto plochách nestúpa do extrémov.

Zatiaľ čo slovenskí poľovníci hovoria o úpadku malej zveri, v Nemecku a Rakúsku sa podstatne viac diskutuje o celom ekosystéme, čiže aj o vymieraní hmyzu a ďalších živočíchov. Treba si uvedomiť, že prostredníctvom opatrení na zvýšenie ekologickej hodnoty prostredia agrárnej krajiny sa zvýši nielen početnosť drobných živočíchov, ale aj zajaca, bažanta či jarabice. Keď veľké parcely rozdeľujú takzvané „hmyzie pásy“, pernatá zver v nich nájde lepšiu ochranu počas kritických štyroch týždňov hniezdenia a prvých štyroch týždňov života mláďat. Je to dôležité. Veď podľa sledovaní v Nemecku až 68 percent znášok pernatej zveri zničia premnožené líšky a polovicu malých zajacov majú na svedomí <a href="https://zeppelin.sk/produkty/stroje-pre-polnohospodarstvo" target="_blank" rel="noopener">poľnohospodárske stroje</a>.

PRÍKLADY Z ČESKA Erich Vodňanský na konferencii prezentoval vlastné skúsenosti s ekologickým poľnohospodárstvom v severozápadných Čechách, ktoré vytvára vyhovujúce životné podmienky pre drobné živočíchy. Majú menšie parcely, vysádzajú vetrolamy a biopásy. Ako sme sa dozvedeli, v Českej republike môže mať parcela v oblastiach ohrozených veternou eróziou maximálne 30 hektárov. Týka sa to až 25 percent poľnohospodárskych plôch. Otázka hlodavcov a škôd na kultúrach v Česku vyvoláva vášnivé diskusie, ale je zrejmé, že na veľkých parcelách monokultúr urobí hlodavec väčšiu škodu ako na plošne diferencovaných kultúrach. Pekným príkladom motivácie poľnohospodárov v Česku, aby uplatňovali ekologické prvky pri pestovaní pšenice, je, že im odberateľ pšenice a výrobca sušienok pre deti platil za výsadbu biopásov. Následne mohol prezentovať tento svoj produkt mamičkám ako sušienky, ktoré sú vyrobené zo pšenice, okolo ktorej kvitli kvety a lietali motýle. Ide o reklamný ťah, ktorý pomáha biodiverzite.

UVEDOMELÝ FARMÁR V Rakúsku sú príklady revírov s ekologickým prístupom k rastlinnej výrobe. Ich poľnohospodárstvo neprešlo sceľovaním parciel, ako to bolo na Slovensku a v Česku, takže aj výmera kultúr a najmä monokultúr je menšia. Vo vybraných modelových revíroch sa okrem vysievania biopásov a ďalších opatrení uplatňuje menej husté vysievanie pšenice. Po takýchto parcelách sa malá zver ľahšie pohybuje. Účinným opatrením je nevykonávať žatvu v noci, keďže zajac má potme menšiu šancu unikať pred strojmi a zostáva v ležovisku. Zlepšiť životné prostredie zveri možno, iba ak má na tom záujem aj poľnohospodár. Napríklad v Anglicku spolupracujú poľnohospodári dobrovoľne na zlepšovaní podmienok prostredia pre faunu aj flóru v duchu hesla „Treba myslieť na zajtrajšok“. Je to nevyhnutné, lebo keď sa zvyšuje tlak na produkciu potravín, pri súčasných systémoch rastlinnej výroby by došlo ešte k výraznejšiemu globálnemu ohrozeniu biodiverzity.&nbsp;

Zdroj: Poľovníctvo a rybárstvo 11/2019

Intenzívna rastlinná výroba ohrozuje nielen malú zver, ale aj spevavé vtáctvo a motýle

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Intenzívna rastlinná výroba ohrozuje nielen malú zver, ale aj spevavé vtáctvo a motýle

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Zajacom na Kroměřížsku potvrdili brucelózu. Nakaziť sa môže aj človek.

Zajac v utajení! Vysoká tráva ho ochráni pred predátormi zo zeme aj zo vzduchu.

Zajace na Morave sa zrejme otrávili jedom určeným pre hlodavce

Malá zver má veľký problém

Viete čo to znamená, ak sa povie ,,má zajačie chodníky,,?

Zajac poľný (Lepus europaeus) žije takmer všade na svete

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás