Ivan Kňaze

 Sú to väčšinou siete našich križiakov. Samička križiaka vycíti, kde behá a lieta najviac hmyzu, a práve tam natiahne svoju dokonale upravenú pavučinu. A prečo je práve koncom leta a v jeseni najviac pavučín? Väčšina druhov totiž dospieva práve v tomto období. Samček križiaka žije krátko, zvyčajne ani neprijíma potravu, ba nemá ani snovací aparát, takže siete nerobí. Splní si len svoju jedinú funkciu – vyhľadá samičku a odovzdá jej pohlavné bunky. Oplodnená samička ešte v jeseni znesie niekoľko sto vajíčok. Uloží ich v kôpkach do takzvaných kokónov a upevní ich do vegetácie. Keď je teplejšia jeseň, z vajíčok sa vyliahnu malé pavúčiky, no najčastejšie v kokóne aj prezimujú a až na jar sa rozliezajú po okolí. Samček ani samička sa už zimy nedočkajú – všetky križiaky zahynú.

Koncom leta sú pavúky najkrajšie vyfarbené, pretože asi po päťmesačnom raste im narástol sviatočný svadobný oblek, a ten je najkrajší aj na mladej neveste, akou je v tomto prípade samička križiaka.

V poraste na Kyslin­kách v časti Jančiarka som na starej rúbani našiel v roku 2011 počas jelenej ruje asi dvadsať samičiek križiaka obyčajného (<em>Araneus diadematus</em>). Siete mali pona­ťahované pod posedom. Križiak je dravec na vrchole potravinovej pyramídy, o čom som sa presvedčil, keď do jednej zo sietí odrazu vletela osa lesná. Oba živočíchy majú jed, preto som bol zvedavý, kto koho prvý usmrtí. Keď sa sieť prudko zatrepala, križiak spozornel, ale k chytenej ose hneď nebežal, ako to robí s obyčajnou muchou. Chvíľu ponechal osu, aby sa do siete zamotala, a potom vyrazil. Keď osa zistila v blízkosti dravca, začala vysúvať zo zadočka žihadlo. Vtedy sa pavúk kúsok vzdialil a začal sieťou kmitať, čím vznikali akési kruhy, do ktorých pavúk pridával pavučinové vlákna zo svojich snovacích bradaviek, a osu tak pevne „zasekol“ do takej polo­hy, aby sa nemohla otočiť. Pristúpil k nej od chrbta, zahryzol sa jej do tela a pustil jed zo žľazy ústiacej v hryzadle. Jed, to je vlastne toxín, ktorého dávku križiak reguluje tak, aby korisť nezabil, ale len omráčil a zároveň vytvoril z tela koristi tráviacu tekutinu, ktorú potom vycicia. Človeku však križiak neublíži. Keď ho chytíme do ruky, zloží osem nôh na svoje oblé telo a urobí zo seba malú guľku. Môžeme si ju kotúľať po dlaniach. Ani mu nenapadne nás pohrýzť a nebodaj pustiť nám do tela jed. Keď pavúka pustíme, utečie do úkrytu a ráno je už na tom mieste pripravená pekná nová sieť, pretože križiak svoju sieť vije v noci. Pre zaujímavosť, najjedovatejší pavúk na svete je palovčík jedovatý (<em>Phoneutria nigriventer</em>), žijúci v Brazílii.

Na svete je opísaných už 42 000 druhov pavúkov (kniha: Život pavúka), z toho asi 2 600 druhov križiakov. U nás žije asi 860 druhov pavúkov a z toho 39 križiakov.

Hrozivé, no neškodné: Koncom leta sú pavúky najkrajšie vyfarbené

Ivan Kňaze

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Hrozivé, no neškodné: Koncom leta sú pavúky najkrajšie vyfarbené

Ivan Kňaze

Súvisiace články

FOTO Vtáctvo od potokov a riek: Pozrime sa, kto žije pri vode

TOTO sú 4 plemená, ktoré zvládajú horúčavy ľavou zadnou!

5 výborných štvornohých plavcov, ktorí zbožňujú vodu!

Zistite, akým zvieraťom ste boli v minulom živote: Prezradí to dátum narodenia!

Vyberte si jedno zviera z 15-tich a my vám povieme, kto ste

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás