Poľovníctvo a rybárstvo

Prečo riskantného? Lebo doteraz bol vlk u nás lovený a rovnováha medzi jeho životaschopnou populáciou a chovom hospodárskych zvierat na vidieku zachovaná. No radikálni ochranári neakceptujú názor, že z každoročného prírastku vĺčat vyplýva potreba regulácie početnosti vlka, a argumentujú, že keď sa prestane vlk loviť, pomôže zredukovať vysoké stavy diviakov a jeleňov. Potiaľ by to bola názorová polemika, ale došlo už aj na osobné útoky a nebezpečné vyhrážanie poľovníkom.

<strong>BEZ REŠPEKTU</strong> Hoci sa o vlkovi veľa hovorí, na Slovensku neexistuje autorita, ktorú by pri nastavovaní jeho lovu a manažmentu zainteresované organizácie rešpektovali. Každý sa tvrdošijne snaží presadiť svoje ciele, bez ohľadu na to, či sú založené na biologických princípoch. Ja to vidím tak, že odlov 30-40 vlkov ročne negatívne neovplyvní populáciu vlka na Slovensku a tieto chýbajúce vlky by nejako zvlášť nepomohli znížiť početnosť diviakov a jeleňov na Slovensku.

Ulovili by iba niekoľko desiatok jedincov raticovej zveri. Vlk u nás napriek lovu nielenže nevymrel, ale podľa odborných podkladov sa areál jeho rozšírenia neustále zväčšuje. Paradoxom tejto divnej bitky o vlka je, že kým okolité krajiny v dôsledku expandovania vlka na svoje územia hľadajú legislatívne cesty, ako začať regulovať jeho stavy, Slovensko, ktoré je v manažmente a tým aj ochrane vlka v tomto ohľade vzorom, zvažuje rozpínajúceho sa vlka prestať regulovať. Toto nie je možné nasilu zaviesť na Slovensku, v kultúrnej, husto osídlenej krajine s chovom zvierat a intenzívnymi aktivitami človeka vo vidieckych oblastiach.

Rýchlo pochopí, že ho človek neprenasleduje, stáva sa odvážnejším až drzým

Pokusy so zastavením fungujúceho trvalo udržateľného manažmentu vlka môžu ohroziť aktivity ľudí na vidieku a sú kontraproduktívne! Vlka si ako skvost prírody všetci ceníme, ale aj tu musí byť určitá hranica. Smrť hospodárskych či spoločenských zvierat neznamená iba finančnú škodu, ale často ešte významnejšiu stratu z chovateľského hľadiska a psychickú traumu chovateľa. Veď niektoré zvieratá dostávajú aj mená....<strong>Pokračovanie v PaR 2/2012.</strong>