KATEGÓRIA: KYNOLÓGIA

Anketa
Vyberte si svojho favorita
  • 55
  • 49
  • 2956
Dusan Antalik
Zdroj: NMH

V roku 1969 bol pri založení klubu chovateľov jagdteriérov a v roku 1972 sa stal členom výboru. V klube pôsobil dva roky ako výcvikár, potom ako hlavný poradca chovu a do roku 2017 ako predseda. Momentálne je čestným predsedom. V okresnej organizácii roky predsedal kynologickej komisii. Je medzinárodný rozhodca pre III. skupinu FCI a medzinárodný rozhodca
pre brlohárske a povrchové skúšky malých plemien. Má všetky stupne poľovníckych vyznamenaní, vrátane zlatej medaily.

Aj v súčasnosti vo svojich 77 rokoch sa aktívne venuje poľovníctvu, cvičí psy, predvádza ich na skúškach a zároveň plní funkciu
rozhodcu. „Chov a výcvik psov bola moja celoživotná záľuba. Zrejme som to zdedil po predkoch. Za svoj kondičný a zdravotný stav vďačím psom. Bol som 32 rokov poľovným hospodárom v revíri, kde sa strieľa množstvo zveri, no ja som bol so svojimi psíkmi
vždy v pohone a tam zažil i tie najadrenalínovejšie situácie,“ vyznal sa nám.

Stručné predstavenie:
Narodil som sa v rodine poľnohospodára. Od detstva som mal blízky vzťah k živej prírode. Starý otec aj otec boli zanietení poľovníci. Na dvore nikdy nesmel chýbať poľovný pes. Spočiatku bez preukazu o pôvode, ale každý mal obrovské poľovnícke vlohy.

Po  maturite na Strednej poľnohospodárskej škole v Brezne som úspešne zložil prijímacie skúšky na Vysokú školu veterinárnu v Košiciach. V roku 1962/1963 som absolvoval skúšky z poľovníctva na OV-SPZ-Košice. Tu som spoznal skvelých ľudí, rozumejúcich kynológii. Boli to Ing. Ján Mituch, CSc., Janko Sýkora, Ján Kollár, Koloman Skurka, Imrich Konkoľ a v neposlednom rade profesor Michal Špeník, u ktorého som na katedre chovu a chorôb poľovnej zveri počas štúdia pôsobil ako odborná vedecká sila. Vo štvrtom ročníku veteriny som opäť absolvoval skúšku z poľovníctva, takisto skúšku z chovu a chorôb poľovnej zveri.

Po ukončení štúdia som pracoval na OVZ – Lučenec ako obvodný veterinárny lekár. Pri 2. atestácii som sa venoval parazitózam danielej zveri. V tom období som už bol podpredsedom PZ, na OV-SPZ prednášal a skúšal kynológiu a takisto som bol komisárom pre skúšky hospodárov. V roku 1983 som sa stal poľovným hospodárom v našom PZ a znovu absolvoval vyššiu poľovnú skúšku na KNV v Banskej Bystrici.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim:
Čitateľom PaR odkazujem jednu veľmi starú, no stále platnú zásadu: Poľovník bez dobrého poľovného psa je len polovičným
poľovníkom. Škoda, že nie každý poľovník psovi rozumie a že nemá každý k nemu potrebný vzťah.

Jaroslav Jevcak
Zdroj: NMH

Hlavne v revíroch s výskytom raticovej zveri v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov, vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu, spôsob poľovania, výkonnosť zbraní, streliva, optiky. Priviedlo ho to na myšlienku vytvoriť tomu zodpovedajúce nové plemeno psa.

Východiskovými plemenami pri vytvorení novej formy nízkonohého plemena duriča boli slovenský kopov, hladkosrstý jazvečík a bavorský farbiar. Výsledkom je tatranský durič, všestranne využiteľný v našich podmienkach poľovania. „Chcem preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v súčasnosti sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom prispôsobiť okolnostiam, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť nové plemeno s možnosťou medzinárodného uznania FCI,“ uviedol.

Stručné predstavenie:
Narodil som sa 18. februára 1958 v Michalovciach, bývam v Petrovciach nad Laborcom v okrese Michalovce. Už ako malý chlapec som sa rád túlaval prírodou so svojím prvým psíkom, krížencom hrubosrstého foxteriéra. Zistil som, že s trpezlivosťou a láskou sa dá vycvičiť aj ten najtemperamentnejší psík. S pribúdajúcimi skúsenosťami rástla moja túžba po vedomostiach a nových poznatkoch v oblasti kynológie. Začal som sa zúčastňovať na výstavách a skúškach, najskôr ako obdivovateľ, potom ako vodič. Tak sa zo mňa stal milovník psov a vášnivý kynológ.

Poľovníctvu som sa upísal už ako osemnásťročný. Vyštudoval som Technickú univerzitu v Košiciach, podnikám v oblasti informačných bezpečnostných technológií. Som členom viacerých chovateľských klubov, dlhé roky som bol vo výbore Klubu chovateľov jagdteriérov, dve funkčné obdobia predsedom Klubu chovateľov slovenských kopovov. V súčasnosti som prezident Klubu chovateľov tatranských duričov. Okrem toho medzinárodný rozhodca, člen predsedníctva kynologickej rady SPZ a SPK, člen valného zhromaždenia SKJ a zástupca SR pre VI. skupinu FCI.

Odchoval som desiatky vrhov šteniat. Boli to jagdteriéry, jazvečíky, bavorské farbiare, slovenské kopovy, v súčasnosti sa venujem šľachteniu nového slovenského národného plemena tatranský durič. Prvý názov mojej chovateľskej stanice bol Zo Súhrad, po preregistrovaní
FCI jej bol priznaný nový chránený názov Morské Oko.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim:
Veľmi sa mi páči výrok, že príroda je ako nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto ju nevie čítať. Takisto motto Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe.

Branislav Porubcansky
Zdroj: NMH

Celý svoj život zasvätil hore a psom. Mal neuveriteľne vyvinutý cit pre to, čo robil. Ako dieťa vyrastal po boku svojho otca vo Varíne popri stavačoch, neskôr, pred vojenčinou a počas nej, dosahoval vynikajúce výsledky na vrcholných podujatiach so slovenským kopovom. Už v tých časoch sa pohrával s myšlienkou viesť farbiara podľa vzoru uja Martoníka.

Po príchode do Terchovej ako mladoženáč s nekonečne trpezlivou manželkou Dankou robil lesníka. To už mu robila spoločnosť Oľa Fatra, s ktorou štartoval na Pohári SPZ. Stala sa víťazkou Fatranského pohára 2003 a rok nato víťazkou Memoriálu Fridricha Konráda. Súčasne v jej „tieni“, ako to Branečko vravel, náš chov obohacoval aj kvalitný plemenník Gero Vandračka. Ďalšou v poradí bola ešte žijúca vynikajúca Cesy z Prameňov Turca, s ktorou štartoval na ISHV 2007 a 2011. V roku 2009 zvíťazili na Memoriáli B. Gierszewského v Poľsku, o rok svoju kvalitu potvrdili víťazstvom na Memoriáli Fridricha Konráda.

A že ešte stále nám mal čo ukázať, potvrdil na jeseň 2018 na Klubových predbežných skúškach farbiarov, kde s mladou Nely Vrátna dolina získali titul CACT. Pôsobil ako prísny, ale spravodlivý rozhodca z výkonu na národnej aj medzinárodnej úrovni. V Kluboch ISHV mal veľký rešpekt a hájil naše farby v každom smere.

Stručné predstavenie:
Branislav Porubčanský sa narodil 4. decembra 1971 v Žiline. Bol zapáleným kynológom, venoval sa prevažne chovu bavorských
farbiarov, ale mal veľmi dobrý prehľad o všetkých poľovných plemenách, počnúc brlohármi až po stavače. Dlhé roky vykonával funkciu rozhodcu z výkonu pre duriče a farbiare na národnej i medzinárodnej úrovni. Rovnako aj sám reprezentoval Klub chovateľov farbiarov ako vodič na ISHV dohľadávkach (medzinárodné skúšky farbiarov). Bol víťazom dvoch Memoriálov Fridricha Konráda. Vo výbore klubu zastával funkciu výcvikára.

Takisto vykonával funkciu poľovného hospodára a lov a starostlivosť o zver boli jeho doména. Je toho veľa, čo by sme tu mohli menovať, nikdy nikoho neodmietol, trpezlivo radil a počúval naše výlevy. Všetko robil naplno do posledného dňa. Ukázal nám, ako sa to robí, a teraz je na nás, aby sme jeho posolstvo niesli ďalej.

Mal pár právd, ktorými nás usmerňoval. Napríklad hovorieval: „Chlapi, história si pamätá iba víťazov!“ A Braňo ním pre nás vždy bol ako vodič, rozhodca, chovateľ, ale hlavne ako úžasný človek s veľkým srdcom! Braňo bol poľovník telom aj dušou a svoje vedomosti vždy rád posúval ďalej mladým začínajúcim poľovníkom a kynológom, v ktorých videl budúcnosť. Tento svet nečakane opustil
9. marca 2019 v Terchovej-Štefanovej.