Ako hlasovať: Hlasuje sa v 4 kategóriách (Poľovnícky čin, Poľovnícky revír, Osobnosť poľovníckej kynológie a Poľovnícky prínos pre spoločnosť). V každej &nbsp;kategórii nájdete 3 mená nominantov, ktorí postúpili do druhého kola ankety Poľovník roka. Nominácie sú označené písmenom. V každej kategórii si môžete vybrať svojho favorita, teda jedno písmeno.

Hlasovanie prostredníctvom SMS: Stačí ak pošlete v&nbsp;termíne od 5.8.2019 do 1.9.2019 SMS na číslo 6664 v tvare: PAR (medzera) písmeno vášho favorita (medzera) priezvisko, meno, ulica, číslo domu, mesto, PSČ.

Hlasujúci, ktorí sa zapoja do hlasovania prostredníctvom SMS správnym spôsobom, budú zaradení aj do žrebovania o&nbsp;výhru: SUV Citroen C5 Aircross na týždeň s&nbsp;plnou nádržou.

Žrebovanie zo SMS&nbsp;hlasujúcich bude dňa 7.9.2019 počas odovzdávania cien Poľovník roka na dňoch Sv. Huberta v Betliari.

Cena spätnej SMS &nbsp;je 0,50 EUR. Služba je dostupná v sieťach všetkých slovenských mobilných operátorov. Technicky ju zabezpečuje A SMS, s. r. o. Hlasovať môže byť iba fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

Hlasovanie prostredníctvom internetu: Na stránke www.polovnikroka.sk môžete anketovo zahlasovať za svojho favorita. * Prostredníctvom tohto hlasovania nie je možné zapojiť sa do zlosovania o&nbsp;cenu.

Pre ONLINE HLASOVANIE a predstavenie nominantov prejdite na ďalšiu stranu...

Vyberte si svojho favorita

Bolo to 20. januára 2019, niekedy v dopoludňajších hodinách, keď ho člen poľovnej stráže PZ Zlatník telefonicky informoval, že na zamrznutej hladine vodnej nádrže Ružín uviazlo jelenča.&nbsp; Po príchode na miesto usúdil, že bez pomoci záchranných zložiek sa im jelenča nepodarí vyslobodiť, pretože nebolo schopné sa postaviť na nohy. Na mieste sa už nachádzali poľovníci zo susedného PZ Veľký Folkmar s terénnym vozidlom, ako aj niekoľkí chatári.

Privolal hasičov, ktorí po vyhodnotení situácie nasadili profesionálnu vyslobodzovaciu techniku, pomocou ktorej jelenča dostali bezpečne na breh. Následne s veľkou pomocou poľovníkov z PZ Veľký Folkmar jelenča pripravili na transport a bezpečne ho previezli do lokality pri kŕmnom zariadení, ktorú Ján považoval za najvhodnejšiu. Po chvíli sa jelenča postavilo na vlastné nohy a odbehlo do lesa. „Moje veľké poďakovanie patrí hasičom za ich skorý príjazd a profesionálny prístup, ako aj členom susedného Poľovníckeho združenia Veľký Folkmar,“ uviedol Ján.

Stručné predstavenie: Narodil som sa 18. júla 1980 v Košiciach. V súčasnosti bývam v Opátke. Po Strednej lesníckej škole v Prešove som študoval na Lesníckej fakulte&nbsp; Technickej univerzity vo Zvolene, v odbore poľovníctvo. Následne som začal pracovať v súkromnom sektore ako SZČO. Poľovníctvu sa venujem od útleho detstva. Priviedol ma k nemu môj otec, ktorý bol celý život lesníkom a vášnivým poľovníkom. V roku 1997 som sa stal oficiálne členom SPZ. Momentálne zastávam funkciu poľovného hospodára v PZ Zlatník (okres Košice-okolie).

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Narodil som sa a vyrastal medzi jedľovo-bukovými lesmi plnými zveri, o ktorú som sa staral spolu so svojím otcom, dlhoročným lesníkom a vášnivým poľovníkom. Poľovníctvo preto pre mňa predstavuje samozrejmú a prirodzenú súčasť života. Ticho, lesa šum lístia, to je balzam na moju dušu.

Pri jednej prechádzke po revíri uvidel jeleňa uviaznutého v elektrickom oplôtku. Jeleň nebol zranený. „Samozrejme, bral som ako povinnosť pomôcť&nbsp; mu vyslobodiť sa, čo sa aj podarilo,“ opísal svoj čin Marcel.

Stručné predstavenie: Som rodák z Oravskej Jasenice, kde aj bývam a poľujem. Mám 33 rokov, k poľovníctvu ma viedol od malička bratranec Daniel Brontvaj. Poľujem v revíri Poľovníckeho združenia Brabirka-Lokca, ktorý má rozlohu 3 000 hektárov. Predsedom nášho združenia je Ing. Kamil Polak a hospodárom Ing. František Brontvaj.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Poľovníctvo nie je len lovenie, jeho náplňou má byť predovšetkým starostlivosť o zver, ochrana prírody a života v nej, udržiavanie čistoty a poriadku v lese a v neposlednom rade odovzdávanie poznatkov a zážitkov ďalším generáciám.

V novembri 2017 sa zúčastnil ako hosť na spoločnej poľovačke na diviaky v PZ Drženice v okrese Levice. Na konci tretieho pohonu došlo nešťastnou náhodou k postreleniu honca. Keď situáciu videl na vlastné oči a bol na blízku, poskytol zranenému poľovníkovi spolu s ostatnými účastníkmi poľovačky prvú pomoc. Súhrou nasledujúcich udalostí sa im podarilo zachrániť mladému mužovi život. „Za to sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na jeho záchrane podieľali, od účastníkov poľovačky cez záchranárov až po zdravotnícky personál nemocnice,“ vyjadril sa Braňo.

Stručné predstavenie: Mám 47 rokov. Poľovníctvu sa venujem odmalička. Môj otec bol lesník a poľovník. Takže som vyrastal v tomto prostredí. Aktívne poľujem od roku 1997. Od roku 2000 až doteraz som členom PZ Lysec-Hôsec Belá v okrese Martin.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Najlepšie je to zhrnuté v desatore správneho poľovníka:

V roku 1969 bol pri založení klubu chovateľov jagdteriérov a v roku 1972 sa stal členom výboru. V klube pôsobil dva roky ako výcvikár, potom ako hlavný poradca chovu a do roku 2017 ako predseda. Momentálne je čestným predsedom. V okresnej organizácii roky predsedal kynologickej komisii. Je medzinárodný rozhodca pre III. skupinu FCI a medzinárodný rozhodca pre brlohárske a povrchové skúšky malých plemien. Má všetky stupne poľovníckych vyznamenaní, vrátane zlatej medaily.

Aj v súčasnosti vo svojich 77 rokoch sa aktívne venuje poľovníctvu, cvičí psy, predvádza ich na skúškach a zároveň plní funkciu rozhodcu. „Chov a výcvik psov bola moja celoživotná záľuba. Zrejme som to zdedil po predkoch. Za svoj kondičný a zdravotný stav vďačím psom. Bol som 32 rokov poľovným hospodárom v revíri, kde sa strieľa množstvo zveri, no ja som bol so svojimi psíkmi vždy v pohone a tam zažil i tie najadrenalínovejšie situácie,“ vyznal sa nám.

Stručné predstavenie: Narodil som sa v rodine poľnohospodára. Od detstva som mal blízky vzťah k živej prírode. Starý otec aj otec boli zanietení poľovníci. Na dvore nikdy nesmel chýbať poľovný pes. Spočiatku bez preukazu o pôvode, ale každý mal obrovské poľovnícke vlohy.

Po&nbsp; maturite na Strednej poľnohospodárskej škole v Brezne som úspešne zložil prijímacie skúšky na Vysokú školu veterinárnu v Košiciach. V roku 1962/1963 som absolvoval skúšky z poľovníctva na OV-SPZ-Košice. Tu som spoznal skvelých ľudí, rozumejúcich kynológii. Boli to Ing. Ján Mituch, CSc., Janko Sýkora, Ján Kollár, Koloman Skurka, Imrich Konkoľ a v neposlednom rade profesor Michal Špeník, u ktorého som na katedre chovu a chorôb poľovnej zveri počas štúdia pôsobil ako odborná vedecká sila. Vo štvrtom ročníku veteriny som opäť absolvoval skúšku z poľovníctva, takisto skúšku z chovu a chorôb poľovnej zveri.

Po ukončení štúdia som pracoval na OVZ – Lučenec ako obvodný veterinárny lekár. Pri 2. atestácii som sa venoval parazitózam danielej zveri. V tom období som už bol podpredsedom PZ, na OV-SPZ prednášal a skúšal kynológiu a takisto som bol komisárom pre skúšky hospodárov. V roku 1983 som sa stal poľovným hospodárom v našom PZ a znovu absolvoval vyššiu poľovnú skúšku na KNV v Banskej Bystrici.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Čitateľom PaR odkazujem jednu veľmi starú, no stále platnú zásadu: Poľovník bez dobrého poľovného psa je len polovičným poľovníkom. Škoda, že nie každý poľovník psovi rozumie a že nemá každý k nemu potrebný vzťah.

Hlavne v revíroch s výskytom raticovej zveri v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov, vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu, spôsob poľovania, výkonnosť zbraní, streliva, optiky. Priviedlo ho to na myšlienku vytvoriť tomu zodpovedajúce nové plemeno psa.

Východiskovými plemenami pri vytvorení novej formy nízkonohého plemena duriča boli slovenský kopov, hladkosrstý jazvečík a bavorský farbiar. Výsledkom je tatranský durič, všestranne využiteľný v našich podmienkach poľovania. „Chcem preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v súčasnosti sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom prispôsobiť okolnostiam, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť nové plemeno s možnosťou medzinárodného uznania FCI,“ uviedol.

Stručné predstavenie: Narodil som sa 18. februára 1958 v Michalovciach, bývam v Petrovciach nad Laborcom v okrese Michalovce. Už ako malý chlapec som sa rád túlaval prírodou so svojím prvým psíkom, krížencom hrubosrstého foxteriéra. Zistil som, že s trpezlivosťou a láskou sa dá vycvičiť aj ten najtemperamentnejší psík. S pribúdajúcimi skúsenosťami rástla moja túžba po vedomostiach a nových poznatkoch v oblasti kynológie. Začal som sa zúčastňovať na výstavách a skúškach, najskôr ako obdivovateľ, potom ako vodič. Tak sa zo mňa stal milovník psov a vášnivý kynológ.

Poľovníctvu som sa upísal už ako osemnásťročný. Vyštudoval som Technickú univerzitu v Košiciach, podnikám v oblasti informačných bezpečnostných technológií. Som členom viacerých chovateľských klubov, dlhé roky som bol vo výbore Klubu chovateľov jagdteriérov, dve funkčné obdobia predsedom Klubu chovateľov slovenských kopovov. V súčasnosti som prezident Klubu chovateľov tatranských duričov. Okrem toho medzinárodný rozhodca, člen predsedníctva kynologickej rady SPZ a SPK, člen valného zhromaždenia SKJ a zástupca SR pre VI. skupinu FCI.

Odchoval som desiatky vrhov šteniat. Boli to jagdteriéry, jazvečíky, bavorské farbiare, slovenské kopovy, v súčasnosti sa venujem šľachteniu nového slovenského národného plemena tatranský durič. Prvý názov mojej chovateľskej stanice bol Zo Súhrad, po preregistrovaní FCI jej bol priznaný nový chránený názov Morské Oko.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Veľmi sa mi páči výrok, že príroda je ako nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto ju nevie čítať. Takisto motto Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe.

Celý svoj život zasvätil hore a psom. Mal neuveriteľne vyvinutý cit pre to, čo robil. Ako dieťa vyrastal po boku svojho otca vo Varíne popri stavačoch, neskôr, pred vojenčinou a počas nej, dosahoval vynikajúce výsledky na vrcholných podujatiach so slovenským kopovom. Už v tých časoch sa pohrával s myšlienkou viesť farbiara podľa vzoru uja Martoníka.

Po príchode do Terchovej ako mladoženáč s nekonečne trpezlivou manželkou Dankou robil lesníka. To už mu robila spoločnosť Oľa Fatra, s ktorou štartoval na Pohári SPZ. Stala sa víťazkou Fatranského pohára 2003 a rok nato víťazkou Memoriálu Fridricha Konráda. Súčasne v jej „tieni“, ako to Branečko vravel, náš chov obohacoval aj kvalitný plemenník Gero Vandračka. Ďalšou v poradí bola ešte žijúca vynikajúca Cesy z Prameňov Turca, s ktorou štartoval na ISHV 2007 a 2011. V roku 2009 zvíťazili na Memoriáli B. Gierszewského v Poľsku, o rok svoju kvalitu potvrdili víťazstvom na Memoriáli Fridricha Konráda.

A že ešte stále nám mal čo ukázať, potvrdil na jeseň 2018 na Klubových predbežných skúškach farbiarov, kde s mladou Nely Vrátna dolina získali titul CACT. Pôsobil ako prísny, ale spravodlivý rozhodca z výkonu na národnej aj medzinárodnej úrovni. V Kluboch ISHV mal veľký rešpekt a hájil naše farby v každom smere.

Stručné predstavenie: Branislav Porubčanský sa narodil 4. decembra 1971 v Žiline. Bol zapáleným kynológom, venoval sa prevažne chovu bavorských farbiarov, ale mal veľmi dobrý prehľad o všetkých poľovných plemenách, počnúc brlohármi až po stavače. Dlhé roky vykonával funkciu rozhodcu z výkonu pre duriče a farbiare na národnej i medzinárodnej úrovni. Rovnako aj sám reprezentoval Klub chovateľov farbiarov ako vodič na ISHV dohľadávkach (medzinárodné skúšky farbiarov). Bol víťazom dvoch Memoriálov Fridricha Konráda. Vo výbore klubu zastával funkciu výcvikára.

Takisto vykonával funkciu poľovného hospodára a lov a starostlivosť o zver boli jeho doména. Je toho veľa, čo by sme tu mohli menovať, nikdy nikoho neodmietol, trpezlivo radil a počúval naše výlevy. Všetko robil naplno do posledného dňa. Ukázal nám, ako sa to robí, a teraz je na nás, aby sme jeho posolstvo niesli ďalej.

Mal pár právd, ktorými nás usmerňoval. Napríklad hovorieval: „Chlapi, história si pamätá iba víťazov!“ A Braňo ním pre nás vždy bol ako vodič, rozhodca, chovateľ, ale hlavne ako úžasný človek s veľkým srdcom! Braňo bol poľovník telom aj dušou a svoje vedomosti vždy rád posúval ďalej mladým začínajúcim poľovníkom a kynológom, v ktorých videl budúcnosť. Tento svet nečakane opustil 9. marca 2019 v Terchovej-Štefanovej.

Rozhodli sa šíriť osvetu a podnecovať prácu v prospech obnovy krajiny, posilnenia jej biodiverzity. Informujú a upozorňujú na možnosti získania grantov, zdieľajú a prezentujú nápady, ktoré sa dajú realizovať aj osobne a v lokálnom meradle. Rozbehli spolu s SPK projekt Živá lúka, ktorý si dáva za cieľ monitorovať a predchádzať stratám voľne žijúcej zveri, najmä mláďat srnčej zveri, zajacov a bažantej zveri počas jarných mesiacov apríl – jún, keď prebieha kosenie lúk, trvalých trávnatých porastov a porastov lucerny a ďateliny.

V decembri 2018 spustili aplikáciu Živá lúka online na ohlasovanie termínov kosby poľnohospodármi a notifikáciu registrovaných užívateľov (poľovníkov aj dobrovoľníkov) o preventívnych akciách pripravovaných poľovníkmi na základe informácií o kosbe. Je to nielen praktická pomoc pre revíry, ale aj PR projekt pre slovenské poľovníctvo. „Máme jedinečnú možnosť ukázať, že nie sme len lovci, ale že skutočne prírodu chránime a manažujeme a záleží nám na nej,“ vyzýva Peter Kaššák.

Stručné predstavenie: OZ Zeleň sme založili v roku 2017 traja priatelia, ktorí máme poľovnícke vzdelanie a pôsobíme v takzvaných poľných revíroch na juhozápade Slovenska. Malá zver, ale aj iná drobná fauna v poľnohospodársky intenzívne obhospodarovanej krajine Slovenska, je dlhodobo na ústupe a hoci príčin je viac, sú oblasti, v ktorých sa dá pomôcť. Založením OZ sa otvárajú rôzne možnosti a ste inak chápaní pre spoluprácu s tretím sektorom.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Všetko sa dá, ak sa chce. A základom je komunikácia, ústretovosť a hlavne konsezus. Nemôžeme od poľnohospodárov chcieť, aby hneď všetko zmenili. Aj oni majú legislatívne rámce, ktoré musia dodržiavať. Ale krajina sa dá dobre manažovať len spoločne, a preto treba komunikovať, a hľadať možné ústupky a prieniky v tom, čo je realizovateľné.

Veľkovýrobná technológia sa výrazne podpísala na znížení počtu malej zveri v regióne, kde pôsobí. Pred 10 rokmi tu začal vytvárať podmienky na intenzívne zazverovanie malou zverou v chotároch, kde pôsobí poľnohospodárske družstvo, ktorému predsedá. V obci Štefanovičová založili farmu na chov divých zajacov a do voľnej prírody ich medzičasom vypustili 1 300.

V obci Poľný Kesov zasa zriadili farmu na odchov jarabíc a do prírody ich vypustili 1 500. V procese zazverovania bažantov v jednotlivých obciach za výdatnej pomoci kvočiek domácich sliepok a kapúnov odchovali a zazverili región 2 200 bažantmi. Celá táto činnosť bola mimoriadne náročná a realizovaná za výdatnej pomoci miestnych poľovníkov. Na pochopenie procesu zazverovanie zorganizoval tri medzinárodné vedecké konferencie. „Inšpiruje ma proces návratu malej zveri do prírody. Som zástanca citlivejšieho, tolerantnejšieho prístupu techniky a chémie k prírode. Hlavným motívom je udržiavať a zveľaďovať našu krásnu prírodu,“ vraví.

Stručné predstavenie: Narodil som sa 14. augusta 1954, poľovníctvu sa venujem od roku 1972, keď som na strednej odbornej škole zložil skúšku z poľovníctva. Od roku 1974 som členom Slovenského poľovníckeho zväzu. Príroda ma vždy inšpirovala svojím pokojom a energiou. Pochádzam z rodiny so silnou poľovníckou tradíciou. Lásku k prírode a poľovníctvu prenášam aj na svoje štyri deti, tri z nich, vrátane dcéry, poľujú.

Od roku 1979 som pôsobil ako výrobný technik, už vtedy som registroval nesúlad medzi prírodou a veľkoplošnou technológiou obrábania pôdy. Od roku 1990 pôsobím v pozícii predsedu poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce. Organizáciou práce a zmenou technologických liniek sa snažím citlivo zmierňovať negatívny vplyv poľnohospodárskej veľkovýroby na malú zver.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Celý poľovnícky a profesijný život poľnohospodára sa riadim a motivujem aj okolie heslom: „Vráťme prírode, čo sme jej veľkovýrobným procesom vzali.“ Pri aktuálne vznikajúcich sporoch na Slovensku apelujem na to, že poľnohospodári a poľovníci sú odkázaní na spoluprácu. Len tak sa dopracujeme k spoločným pozitívnym výsledkom.

Združenie hospodári na výmere vyše 5 500 hektárov, ale nie veľkoplošným spôsobom sceľovania pozemkov pre jednotlivé plodiny z dôvodu zníženia nákladov. Práve naopak, diverzifikujú plodiny po celom chotári. Poľné cesty vysádzajú kultúrnymi drevinami. Delia sto- a viachektárové parcely, žiadna plodina nesusedí s tou istou, ani keď je parcela rozdelená poľnými cestami, ktoré tvoria úživný a krytový pás pre malú poľnú zver.

Úlohou pôdohospodárstva je podľa Stanislava Becíka spolovice poľnohospodárska produkcia a spolovice krajinotvorba. Vraví, že záchrana života na planéte je možná len vtedy, keď nad ekonomikou bude dominovať ekológia. Vyhýbajú sa používaniu desikačných prípravkov, pretože po ich aplikácii hynú nielen neželané buriny, ale celý ekosystém. Aktívne spolupracujú s Poľovníckymi spoločnosťami Dvory nad Žitavou a Branovo, poskytujú pre poľnú zver krmivo, ale aj vhodné životné prostredie. „Vizitka krajiny je vizitkou národa, ale obraz krajiny robí poľnohospodár a lesný hospodár,“ upozorňuje S. Becík.

Stručné predstavenie: V roku 1998 sa dovtedy poľnohospodárske družstvo premenovalo na združenie agropodnikateľov, družstvo – s právnou formou podnikania družstvo. Aj pri intenzívnej poľnohospodárskej výrobe dbá na environmentálny aspekt.

Odkaz čitateľom alebo motto, ktorým sa v živote riadim: Táto zem so svojou flórou a faunou nás prijala. Snažme sa ju ako dobrí hospodári zachovať a odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave. Toto je naše motto. Byť úspešní a konkurencieschopní, ale so zreteľom na prírodu a krajinu. Páči sa mi výrok prezidenta Lincolna: „My, čo žijeme, sme zodpovední za túto dobu a aj keď sme rástli v chudobe, sme povinní vyrásť vysoko a zachrániť túto krajinu.“ Vyrástli sme v chudobe sceľovania pozemkov, intenzívnej chemizácie, likvidácie alejí a poľných ciest, v honbe za produkciou a politickým úspechom. No dnes stojíme na ráscestí, pred otázkou, ako zachrániť túto krajinu a vyrásť vysoko, aby ďalšie generácie mohli využívať dedičstvo otcov. Každá krajina potrebuje dirgenta, aby zosúladil krásu a bohatosť prírody s potrebami jej obyvateľov. Prajem si, aby takýchto dirigentov bolo v oblasti riadenia poľnohospodárskej provovýroby čo najviac, aby obraz krajiny bol dobrou vizitkou národa.

O REVÍRI: S výmerou 20 659 hektárov (18 309 ha les, 2 350 ha pole) je piaty najväčší revír na Slovensku. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji, v rovnomennom vulkanickom pohorí. Ohraničený je obcami Sihla na východe, Očová a Hrochoť na západe, Hriňová na juhu a Veporským pohorím na severe. Žije tu jelenia, diviačia a srnčia zver, ale aj medveď, vlk, rys, orol skalný či hlucháň. Pre kvalitný genofond v roku 1953 vyhlásili Poľanu za rezerváciu na ochranu jelenej zveri na výmere 12 500 hektárov a v roku 1965 za chránenú poľovnú oblasť určenú na chov a ochranu jelenej zveri na ploche 18 816 hektárov. Dnešné hranice CHPO Poľana sú takmer zhodné s hranicami Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorú v roku 1990 vyhlásili za biosférickú rezerváciu UNESCO.

V roku 2013 sa CHPO Poľana stala prvým revírom Slovenska, ktorý získal od Medzinárodnej rady pre ochranu zveri a poľovníctvo CIC cenu Edmonda Blanca za hospodárenie trvale udržateľným spôsobom, vytváranie najlepších podmienok na život a riadený chov zveri s celosvetovým prínosom pre poľovníctvo. Kvalitu genofondu jelenej zveri dokumentuje doposiaľ viac ako 60 zlatých trofejí. Najsilnejší jeleň (240,65 b. CIC) z roku 1961 bol takmer 30 rokov najsilnejšou jeleňou trofejou vtedajšieho Československa. V roku 2017 tu ulovili jeleňa s 236,27 a v roku 2018 s 233,62 bodu CIC. V Koncepcii rozvoja poľovníctva v SR je CHPO Poľana určená ako génová základňa na chov jelenej zveri na Slovensku.

O REVÍRI: Nachádza sa v okrese Šaľa, má 2 232 hektárov a je zaradený do poľovnej oblasti s chovom malej zveri M III Žitný ostrov, chovateľský celok Žitný ostrov severovýchod. Preteká ním riečka Derňa a k dostatku vody prispieva aj závlahový kanál. Rozľahlé lány pretkáva viac ako 50 hektárov remízok. Žije tu srnčia zver (NKS 55 jedincov, 4 medailové srnce za uplynulé tri sezóny, vyrovnaný pomer pohlaví), sporadicky sa vyskytne diviak (jeho stavy nie sú plánované), no hlavný dôraz kladú poľovníci na starostlivosť o malú zver, najmä o zajaca a bažanta. Ich stavy stúpajú pri intenzívnom tlmení líšok, kún a tchorov. V tejto poľovníckej sezóne, po letnom sčítaní približne 800 – 850 kusov zajacov je naplánovaný lov 300 jedincov.

Poľovnícke združenie má 19 členov, predsedá mu Peter Dora starší a funkciu poľovného hospodára vykonáva Jarolím Debrovský. Ako nám povedal, na výradoch dôsledne sledujú vek ulovených zajacov a bažantov (Strohov znak pri zajacoch a výrazné ostrohy pri bažantoch) a dôraz kladú aj na preliečovanie zveri. Na vysokej úrovni je tu poľovnícka kynológia, strelectvo a poľovníci sa venujú takisto deťom. Pravidelne organizujú jarné upratovanie, tohto roku vyzberali v revíri 38 ton odpadu.

O REVÍRI: Moravské, vrbovské a myjavské kopanice, známa vinohradnícka oblasť, historické mestá Skalica a Holíč, vodné nádrže Mlýnky a Lučina a nádherná krajina pod úpätím Bielych Karpát, popretkávaná cyklotrasami a turistickými chodníkmi. V takomto prostredí sa nachádza poľovný revír Raková, na území charakteristickom tichým prostredím listnatých lesov a horských lúk, ktoré umožňujú prežívanie veľkého počtu zveri. Patrí do danielej lokality D 4 a jeho výmera je 4 468 hektárov, z toho asi 1 800 hektárov tvoria horské lúky. Má spoločné hranice aj s inými revírmi, ale špecifikom je, že z českej strany tvorí spoločnú hranicu zvernicový plot s dĺžkou takmer desať kilometrov, ktorý zároveň kopíruje štátnu hranicu. V revíri poľovne obhospodarujú najmä danieliu zver, zastúpenie tu má aj zver jelenia, srnčia a všadeprítomný diviak. Danielia zver vďaka profesionálnemu prístupu užívateľa revíru a najmä bohatým skúsenostiam správcu revíru, profesionálneho lesníka a odborníka na túto zver Jána Flamíka dosahuje špičkové trofejové parametre.

Podľa plánu chovu a lovu predstavuje ročný odlov danielej zveri 600 až 650 kusov, z toho približne 100 danielov. Z tohto množstva je takmer polovica medailových a 4 až 5 trofejí dosahuje hodnotu vyššiu ako 200 bodov CIC. Z tohto revíru pochádza množstvo kapitálnych trofejí a momentálne aj najsilnejšia trofej daniela uloveného z voľnosti na Slovensku (225,25 bodu CIC). Napríklad na ostatnú chovateľskú prehliadku predložili 101 trofejí danielov ulovených v revíri v predchádzajúcej sezóne, z toho bolo 28 zlatých, 11 strieborných a 7 bronzových. Až 33 ulovených danielov bolo dvojročných a 40 osem- a viacročných.

Ďakujeme za Váš čas a Vaše hlasy.&nbsp;

Výsledky sa dozviete dňa 7. septembra 2019 na na dňoch Sv. Huberta v Betliari.