Poľovníctvo a rybárstvo

Králik divý (Oryctolagus cuniculus) pochádza z&nbsp;Pyrenejského polostrova a&nbsp;severnej Afriky, no vďaka vysokej plodnosti sa postupne udomácnil vo väčšine krajín západnej a&nbsp;strednej Európy. V&nbsp;Austrálii sa premnožil natoľko, že ohrozoval ekologickú rovnováhu tohto najmenšieho kontinentu. V&nbsp;minulosti sa u&nbsp;nás hojne vyskytoval v&nbsp;teplejších, nižšie položených oblastiach, ale zdecimovali ho epidémie myxomatózy a&nbsp;králičieho moru, takže dnes prežíva len ostrovčekovite v&nbsp;izolovaných populáciách.

Králik divý sa veľmi podobá zajacovi poľnému (Lepus europaeus). No králik je menší, sotva dvojkilový a má kratšie zadné nohy i ušnice. Uši králika nikdy nemajú čierne konce a pri preklopení dopredu nepresahujú koniec nosa. Jeho plyšová srsť býva zvyčajne sivá, na spodnej časti tela hnedosivá a&nbsp;na vnútornej strane nôh bledosivá až biela. Vyskytujú sa však aj belasé, hrdzavé, čierne či&nbsp;rozlične strakaté jedince. Má silné predné nohy a&nbsp;labky zakončené pazúrmi, prispôsobenými na hrabanie brlohov.

Králik divý žije v&nbsp;rodinných skupinách, ktoré tvoria dvaja až siedmi, niekedy však i desiati členovia. Niekoľko skupín môže žiť vedľa seba a&nbsp;vytvoriť kolóniu. Vo veľkých rodinách vládne prísna hierarchia. Vládcom je hlavný dominantný samec a nad samicami dominuje jeho družka. Kolónie králikov si pod zemou budujú rozsiahle komplexy chodieb, kde trávia väčšiu časť dňa. V&nbsp;nore tiež spávajú a&nbsp;privádzajú na svet mladé. Vyliezajú až so západom slnka. Sú prevažne „súmračné“ až nočné živočíchy. Len niekedy, keď ich nik neruší, rozhodnú sa vyhriať na slnku. Vyhovuje im suché a&nbsp;teplé počasie. Najčastejšie ich môžeme pozorovať za súmraku, keď vychádzajú za potravou alebo tiež ráno za svitania. Keďže majú veľa nepriateľov, sú neustále v&nbsp;strehu. V&nbsp;nebezpečenstve dupú zadnými nohami. Králičiu kolóniu nájdeme najskôr na okrajoch lesíkov v&nbsp;blízkosti polí, kde sú ľahké, piesočnaté pôdy. Prezradia ju kôpky malých bobkov a&nbsp;vchody do nôr.

Králiky divé sa rozmnožujú už od februára približne do októbra. Obdobie párenia prebieha bez veľkých ceremónií. Samica má ročne štyri až päť vrhov a dovedna privedie na svet aj okolo šesťdesiat mláďat. Napriek takémuto vysokému prírastku sa počty králikov na Slovensku pohybuje len v&nbsp;niekoľkých stovkách. Stavy závisia od klimatických podmienok a hlavne ich decimujú infekčné choroby myxomatóza a&nbsp;kokcidióza. Hromadné hynutie králikov u&nbsp;nás spôsobila epidémia myxomatózy v&nbsp;päťdesiatych rokoch minulého storočia. Jozef Ferenec

FOTO Zábery králikov roztápajú srdcia, sú ako živé plyšové hračky

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

FOTO Zábery králikov roztápajú srdcia, sú ako živé plyšové hračky

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

FOTO Hláška ministra Budaja má dohru: Medvede, že sú vegetariáni? VTIPY sa len tak hrnú

Podivné zvuky z močiara: Operenec s hlasom, ktorý pripomína kvičanie diviačika

Pribudajú hlásenia o desivých zvukoch v záhradkárskej kolónii: Dôvod vás dostane

Známy milovník prírody točí dokument o Slovensku: Takto sa zabával na Muránskej planine

Veľký výskum tatranských kamzíkov: Jedinečný unikát alebo len politický symbol?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás