Most na úseku D1 Mengusovce – Jánovce sa veľkej obľube zveri neteší. Niet sa prečo čudovať. Zelený most musí nielen stáť na mieste migračnej trasy, ale musí byť dostatočne široký a simulovať vegetáciu a environmentálne faktory okolia, ako typ pôdy, vlhkosť či svetlo. Tento most je len približne 12 metrov široký a má asfaltový povrch. „Kolegovia z poľskej strany Tatier majú záznam vlka, sledovaného telemetrickým obojkom, ktorý prišiel k tomuto ,,ekoduktu", no otočil sa a nepoužil ho,“ hovorí Erika Feriancová zo Správy TANAPu. Podľa pozorovaní ho občas použije líška, výnimočne srnčia zver. Pre porovnanie – ekodukt Mengusovce má šírku cca 250 m. 

Keď ekodukt zarastie a pripomína okolitú prírodu, zver nemá problém pásť sa tu. Zábery dokonca zaznamenali na ekodukte jeleniu ruju.
Keď ekodukt zarastie a pripomína okolitú prírodu, zver nemá problém pásť sa tu. Zábery dokonca zaznamenali na ekodukte jeleniu ruju.
Zdroj: © Národná diaľničná spoločnosť

Správa TANAPu by rada videla zelené mosty i na ďalších miestach – najmä pri Východnej, Liptovskom Mikuláši či Ivachnovej. „Sú to miesta častých úhynov na ceste, kde zomierajú aj šelmy. Pri Východnej boli zrazené dva rysy v priebehu dvoch rokov, a to len niekoľko desiatok metrov od seba. Z chránených druhov sú najčastejšími obeťami diaľnice D1 vydry, medvede, rysy a mačky divé. Kolízie áut s medveďmi sú každoročným pravidlom. Medzi Liptovským Jánom a Liptovským Mkulášom bol na D1 zaznamenaný aj úhyn vlka, predtým než bola diaľnica oplotená. Všetko sú historicky dobre známe migračné trasy, ktoré postupne zanikajú z dôvodu nepriechodnosti územia,“ hovorí Erika Feriancová. Naopak, migráciu živočíchov uľahčuje tunel Bôrik, podľa pozorovaní slúži všetkým druhom živočíchov - od tých najmenších cez srnčiu, vysokú a diviačiu zver pre ktorú je domovom, keďže ide vlastne o les, až po všetky druhy veľkých šeliem. Vyhlásená je tu aj Prírodná rezervácia Bôrik. Udržanie funkčných prechodov je v území kľúčové pre zabezpečenie migrácie medzi slovenskými a poľskými Tatrami a chránenými územiami v centrálnej časti Slovenska – Nízkymi Tatrami či Veľkou Fatrou, odkiaľ zver môže putovať ďalej – na Muránsku planinu, do Malej Fatry a ďalej až do Maďarska či Čiech.

Ekodukt Svrčinovec: medveď, vlk, rys
Z dôvodu zachovania konektivity chránených území, bola výstavba ekoduktu podmienkou schválenia nenávratného príspevku na výstavbu tejto časti diaľnice zo strany Európskej komisie. Ak by sa ekodukt nepostavil, muselo by Slovensko vrátiť 285,2 mil. eur. Hraničný termín je rok 2023. Ak sa stavbu podarí zrealizovať, zelený most bude zložený z dvoch častí – jedna prekonáva cestu I/11 a druhá železnicu. Šírka bude 80 m.

Určeniu miesta jeho výstavby predchádzal rozsiahly monitoring, a to aj v rámci medzinárodného projektu TRANSGREEN, ktorý teraz pokračuje v podobe projektu ConnectGREEN a projektu SaveGREEN. Kým prvý, už ukončený projekt, sa vo vybraných chránených územiách zameriaval na poznanie miest, kde dochádza ku kolízii migračných trás šeliem s dopravnou infraštruktúrou, prebiehajúci projekt ConnectGREEN mapuje kritické miesta nielen v prípade ciest či železníc, ale mapuje bariéry aj vo voľnej krajine, najmä rôzne druhy zástavby či oplotení. Projekt SaveGREEN nadväzuje na oba projekty s cieľom zachovať funkčnosť migračných trás zvierat. Vo vybraných územiách pri mapovaní priechodnosti a funkčnosti migračných trás pomôžu mapovateľom v teréne aj nové fotopasce. 

Pokračovanie je na strane 3.