Poľovníctvo a rybárstvo

Myšiak hôrny (<em>Buteo buteo</em>) býva niekedy „tŕňom v&nbsp;oku“ poľovníkov. Jeho niekedy až neobvyklé sústreďovanie sa na určitých lokalitách v&nbsp;zimnom období totiž vyvoláva dojem „premnoženia“. Niekedy na rozsiahlom nepooranom ďatelinisku alebo repkovom poli možno pozorovať pohromade desiatky myšiakov, neraz aj vyše sto. 

Ale potom môžeme prejsť mnoho kilometrov a&nbsp;spozorujeme len kde – tu jedného. Súvisí to s&nbsp;potravnou ponukou – hrabošom poľným, ktorý sa enormne rozmnožuje práve na nepooraných poliach s&nbsp;uvedenými plodinami. Aj prítomnosť myšiakov, posedávajúcich na stromoch popri cestách, má jednoduché vysvetlenie. Buď je priamo na vozovke alebo v&nbsp;jej blízkosti po kolízii s&nbsp;motorovým vozidlom zrazená zver, alebo myšiaky striehnu na hraboše, ktoré žijú v&nbsp;trávnatých priekopách popri cestách. Význam myšiakov pri ochrane poľnohospodárskych kultúr pred hrabošom poľným si čoraz viac uvedomujú aj poľnohospodári. Svedčia o&nbsp;tom „posedy“ v&nbsp;tvare „T“, rozmiestnené na poliach, ktoré myšiaky, ale takisto iné dravce rady využívajú na pozorovanie a&nbsp;lov hrabošov.

Myšiaky nezvládnu uloviť korisť väčšiu od hraboša,&nbsp;chrčka (škrečka) a&nbsp;sysľa. Ich imitácia útokov na zajaca, ktorú som v&nbsp;zime niekoľkokrát pozoroval, je len akousi hrou, alebo možno testovaním koristi, či nie je chorá alebo zranená, čo by ešte pripadalo do úvahy. A&nbsp;zajac si očividne z&nbsp;takéhoto „útoku“ myšiaka veľa nerobil. Uskočil a&nbsp;pokojne sa popásal ďalej. Znižovanie stavov zajacov, bažantov a&nbsp;takmer úplné vymiznutie jarabíc z&nbsp;našich revírov treba hľadať niekde úplne inde, ani náznakom nie v predovaní zo strany myšiaka hôrneho. Zato uhynutú zver myšiaky s&nbsp;obľubou vyhľadávajú a&nbsp;zvádzajú pri nej neľútostné súboje. Rád som využíval takéto príležitosti. V úkryte pri kadáveri som mrzol celé hodiny a&nbsp;pozorovať toto nádherné divadlo.

Variabilita vo sfarbení myšiakov hôrnych je veľká. Od jedincov takmer jednofarebných, tmavých s&nbsp;jemným svetlým škvrnením na hrudi, až po takmer biele s&nbsp;tmavým škvrnením rôzneho rozsahu. Tie takmer biele sa u nás vyskytujú najmä v&nbsp;zime. Prilietajú k&nbsp;nám zo severnej Európy a laici ich označujú za myšiaky severské. No ich neoperený behák jasne hovorí, že ide o&nbsp;myšiaky hôrne. Na všetkých priložených fotografiách sú myšiaky hôrne. <br>