Príroda v zime odpočíva pod bielou perinou, aby sa na jar obrodila v explózii nového života. Zver síce viac trpí, no každodenný boj o potravu nie je jedinou náplňou jej života. Mnohé druhy sa práve v studenom, no vďaka mrazu dokonale čistom vzduchu venujú zásnubným a svadobným rituálom. 

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/polovnictvo/lovy" target="_blank">FOTO nájdete v našej GALÉRII</a>

Diviaka lesného (Sus scrofa) chráni pred chladom dlhá srsť a hrubá vrstva podkožného tuku. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne vo veku osemnásť mesiacov. Samce sa však spravidla nerozmnožujú skôr ako štvorročné. Diviačia ruja, alebo obdobie chrutia, sa začína už v novembri. Aj samotárske kance sa pridávajú k čriedam diviačic, ktoré ešte vodia mláďatá, ale to im neprekáža, aby sa uchádzali o „vyvolené dámy“. Starý diviak bezohľadne odháňa hlúpučké, prekvapene prihliadajúce diviačatá, ani čo by nechcel mať svedkov. K samotnému aktu párenia však pristupujú až začiatkom zimy. Dominantný samec sa pripojí k čriede, ktorých môže byť na jeho rozľahlom teritóriu aj viac, a neustále tečúcimi slinami i sekrétom z kožných žliaz si privlastní (označkuje) vedúcu diviačicu. Tá totiž príde do ruje ako prvá. Ostatné pohlavne dospelé samice ju v nasledujúcich dňoch napodobnia. Synchronizácia pohlavných cyklov je typická pre diviačiu zver. Vďaka nej sa mláďatá rodia približne v rovnakom čase a vodiace matky sa môžu navzájom zastupovať pri starostlivosti o diviačiky. Keď sa kanec uchádza o priazeň rujnej diviačice, vydáva rytmické milostné zvuky a pritom sa pokúša položiť si hlavu na jej zadok. 

Dochádza aj k súpereniu samcov o jednotlivé samice. Kance medzi sebou zvádzajú urputné súboje. Každý sa snaží zasadiť protivníkovi rany do pliec a bokov. Hoci sú vybavené veľmi hrubou kožou a zvláštnym „pancierom“ zo zrohovatenej kože na prednej časti tela, môžu si navzájom spôsobiť ťažké zranenia. Vrážajú do seba dlhými a mocnými rypákmi, chcú zraziť súpera a vyčnievajúcimi očnými zubami, ktoré sú zvyčajne zahnuté nahor ako hákovité kly, sa mu usilujú dostať pod brucho. Achillovou pätou kanca sú semenníky. Ich zasiahnutie sa končieva i smrťou. Keď však pominie krátke vzplanutie lásky, opäť medzi samcami zavládne mier. 

Diviak lesný je veľmi adaptabilný všežravec. Dokáže sa prispôsobiť akémukoľvek biotopu, preto je rozšírený na celom území Slovenska. Žije v čriedach ako ostatné druhy raticovej zveri, no kým parohaté a rohaté prežúvavce sa skôr vyhýbajú vzájomnému telesnému kontaktu, diviaky sú dosť kontaktné. Pri vytváraní hierarchickej štruktúry hrá popri rangových súbojoch dôležitú úlohu vzájomné čistenie. Trinásť- až štrnásťmesačné kančeky však musia čriedu opustiť a dominantný, samotársky žijúci kanec ich vzápätí vyženie zo svojho teritória. Sú nútené putovať aj desiatky kilometrov, kým nájdu neobsadenú lokalitu, vďaka čomu nedochádza k príbuzenskej plemenitbe.

FOTO Lovy objektívom: Výhražný ryk kancov sa nesie lesom

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás