Poľovníctvo a rybárstvo

Niektoré druhy saharských vtákov žijú vo vyschnutých riečištiach, kde tečie voda len občas, pri nárazových dažďoch, a len kde - tu je skromná vegetácia. Mnohé druhy sa však dajú pozorovať aj na pobreží Atlantického oceánu. Vybrali sme sa sem v polovici marca, keď už púštne druhy hniezdia a súčasne na pobreží možno pozorovať tisíce migrujúcich vodných vtákov. Prileteli sme z&nbsp;Viedne do marockého Agadiru a&nbsp;odtiaľ sme autom z&nbsp;požičovne pokračovali pozdĺž pobrežia k&nbsp;Mauretánskej hranici, vzdialenej asi 1700 km.

Prvou zastávkou po prílete do Agadiru bola rekreačná oblasť na pobreží Atlantiku, Sidi Ouassay. Vzhľadom na ročné obdobie pobrežie ešte zívalo prázdnotou, čo nám vyhovovalo. Objektom nášho záujmu bola čagra krátkokrídla, ktorá sa vyskytuje v&nbsp;Národnom parku Souss Massa, čo je vlastne povodie rovnomennej rieky. Našli sme dva spievajúce samce. Podobajú sa na väčšie strakoše. Za prijateľný poplatok sme najali miestneho ornitologického sprievodcu, ktorý nám ukázal niekoľko zaujímavých lokalít a&nbsp;vzácne ibisy skalné. Povodie rieky pripomínalo európsku poľnohospodársku krajinu a&nbsp;tiež sa tu vyskytovali mnohé druhy vtákov, ktoré žijú aj u&nbsp;nás.

Nasledovala cesta autom niekoľko stoviek kilometrov smerom k&nbsp;Mauretánskej hranici, do prímorského mesto Dakhla, kde sme mali objednané ubytovanie. Odtiaľto sme plánovali robiť výpravy do púšte. Na dlhej trase sme prenocovali v&nbsp;oáze Tighmert, v&nbsp;meste Tantan, kde smerom na juh stoja dve sochy tiav v&nbsp;nadživotnej veľkosti, ktoré sú akousi bránou na územie Západnej Sahary a potom v Laayoune, ktoré sa pokladá za hlavné mesto Západnej Sahary. Nedalo sa zablúdiť, do Dakhly vedie iba jedna asfaltka pozdĺž pobrežia Atlantiku. Krajina bola jednotvárna, chudobná na vtáctvo, ale počas zastávok na vytypovaných i náhodných lokalitách sa nám podarilo nafotiť pre nás vzácnu príniu – tmavochvosta úhorového, penicu okuliarnatú či žltorítku ryšavú.

Mesto Dakhla stojí v&nbsp;púšti na úzkom polostrove. Je obľúbenou destináciou vyznávačov vodných športov, ale aj ornitológov. Záliv s&nbsp;rozsiahlymi plytčinami je zimoviskom i migračnou zastávkou tisícov vodných vtákov. Tu sme nafotili viacero druhov bahniakov či brodivcov. Našim hlavným cieľom však boli lokality v púšti, vzdialené od Dakhly takmer 300 kilometrov. Vyrazili sme ešte za tmy smerom k malej osade Ausserd a&nbsp;práve na svitaní sme sa dostali k&nbsp;vyschnutému riečišťu sezónnej rieky Jena. Po vystúpení z&nbsp;auta nás omámila príjemná korenistá vôňa chudobnej vegetácie a&nbsp;spev škovránkov bieločelých. V&nbsp;pichľavom kroví neďaleko cesty sme objavili hniezdo vrabcov stepných, ktoré práve kŕmili mláďatá. 

Pokračovali sme peši vyschnutým riečišťom a&nbsp;pozorne počúvali hlasy vtákov. Po chvíli sme ju našli – peničku pustatinnú. V západnom palearkte sa objavila iba v&nbsp;posledných rokoch a práve na tejto lokalite. Po vyhotovení bohatej fotodokumentácie a&nbsp;napočúvaní jej hlasu sme ju neskôr zaznamenali aj na iných miestach. Podľa hlasu sme v&nbsp;púšti našli ďalší pre nás atraktívny druh – škovránka saharského a&nbsp;takisto škovránka bledého. Neďaleko cesty nám na chvíľu zapózovali dva krkavce púštne. V nadšení sme si ani nevšimli zákaz vjazdu bez povolenia. Zastavila nás až vojenská hliadka. Nasledovalo vypočúvanie, kontrola dokladov a&nbsp;prehliadka fotografických kariet. Našťastie sme neodfotili žiadne vojenské objekty.

V&nbsp;hoteli sme si dohodli stretnutie s&nbsp;miestnym ochranárom. Nebol síce ornitológ, ale mal dobrý prehľad o&nbsp;vtáctve v&nbsp;širokom okolí Dakhly. Žiaľ, nemohol nás sprevádzať, pretože celý týždeň sprevádzal nejakého francúzskeho filmára, ale nasmeroval nás k hniezdu sokola lanera. Je to blízky príbuzný nášho sokola rároha. Hniezdo malo byť v&nbsp;skalnom útese asi 70 kilometrov od Dakhly, kde sa môžeme zastaviť cestou späť do&nbsp;Agadiru. 

Neveril som vlastným očiam, keď nás nasledujúce ráno GPS doviedol k&nbsp;sokolovi, sediacemu na útese a&nbsp;pod ním sme našli hniezdo s&nbsp;tromi mláďatami. Celé dopoludnie sme využili na pozorovanie a&nbsp;fotografovanie týchto vzácnych vtákov. A&nbsp;zažili sme ešte jedno nečakané stretnutie so&nbsp;vzácnym dravcom. Pri prejazde jedným z&nbsp;kaňonov Anti Atlasu zakrúžil nad našim autom pár orlov jastrabovitých. Boli tak blízko, že sa mi sotva zmestili do hľadáčiku fotoaparátu. Deň pred odletom sme ešte navštívili Paradise Valey – Rajské údolie. Pre jeho krásu je to priliehavý názov. Tu sa nám ešte podarilo nafotiť penicu atlaskú. Západná Sahara a&nbsp;Maroko nadmieru splnili moje očakávania a&nbsp;veru, rád by som sa sem vrátil.