Poľovníctvo a rybárstvo

V predchádzajúcom čísle PaR sme sa zamerali na motolicu kopijovitú (Dicrocoelium dendriticum), v&nbsp;tomto si posvietime na motolicu pečeňovú (Fasciola hepatica). Dospelé motolice pečeňové dosahujú dĺžku 20 – 35 milimetrov a&nbsp;šírku tela 8&nbsp;– 13 milimetrov. Cudzopasia na srnčej, jelenej, muflónej a&nbsp;inej prežúvavej zveri, ale aj na zajacoch, diviakoch a&nbsp;mäsožravcoch. Z&nbsp;hospodárskych zvierat na ovciach, hovädzom dobytku, kozách a&nbsp;iných. Nákazu zistili pri vyše 50 druhoch zvierat a&nbsp;výnimočne aj u&nbsp;človeka. K&nbsp;životnému cyklu parazit potrebuje medzihostiteľov, ktorými sú vodné ulitníky (slimáky). U&nbsp;nás najmä vodniak malý Lymnaea (Galba) truncatula. Vajíčka motolíc sa z&nbsp;pečene hostiteľa dostávajú žlčou do čreva a&nbsp;trusom do prostredia. Vo vlhkom biotope sa z&nbsp;nich liahnu larvičky nazývané miracídiá, ktoré vyhľadávajú vodné slimáky. V&nbsp;nich prebieha striedanie larválnych štádií a&nbsp;vo fáze cerkárií ich opúšťajú. Cerkárie sa opuzdria a&nbsp;vznikajú z&nbsp;nich metacerkárie. Definitívny hostiteľ sa nakazí metacerkáriami (adoleskáriami) spolu s&nbsp;pastvou alebo infikovanou vodou.

Príznaky závisia od počtu lariev, veku a&nbsp;výživového stavu hostiteľa. Akútne môžu zvieratá uhynúť, pri chronickej forme choroba často uniká pozornosti. Pri vyvrhovaní zveri sa zisťuje zmenená pečeň a&nbsp;zhrubnuté žlčovody s&nbsp;motolicami (Páv a&nbsp;kol., 1981). Dospelé červy pri štúdiu v&nbsp;laboratóriu majú typickú štruktúru (obr. 1). Infikovanosť jelenej zveri je približne 14 percent a&nbsp;muflónej až 50 percent (Ciberej a&nbsp;kol., 2001). Podľa Juráška, Dubinského a&nbsp;kol. (1993) je na motoliciach nápadná ústna a&nbsp;brušná prísavka (obr. 2). Diferenciálna diagnostika motolíc pri pitve pečene je úspešná aj v&nbsp;teréne. Na priložených obrázkoch sú izolované motolice kopijovité (obr. 3) a&nbsp;motolice pečeňové (obr. 4).

Nákaza ľudí je na Slovensku zriedkavá, ale možná. Opísané boli prípady po konzumovaní tepelne neošetrenej rastlinnej potravy, kontaminovanej infekčnými štádiami parazita. Rizikom je však aj voda z&nbsp;nepreverených zdrojov. Podľa Ondrisku a&nbsp;kol., (2016) môžu motolice v&nbsp;pečeni človeka prežívať aj viac rokov. Najviac prípadov fasciolózy ľudí v&nbsp;Európe eviduje Francúzsko.

Pokiaľ ide o&nbsp;jeleňovité, v&nbsp;bývalom Československu boli najčastejšie uvádzané úhyny srnčej zveri (Kotrlá a&nbsp;kol., 1984). Na Slovensku historicky súvisel výskyt fasciolóz najmä s&nbsp;domestikovanými prežúvavcami, prevažne pri pastevnom chove oviec, ale aj hovädzieho dobytka. Práve tu, v&nbsp;mieste prieniku životných priestorov, možno identifikovať pozíciu raticovej zveri v&nbsp;úlohe vektorov nákazy (Hovorka, 1963). Citovaný autor už pred polstoročím uvažoval o&nbsp;vplyve úhrnných vodných zrážok na dynamiku fasciolózy. Po suchom roku 1921 bola podľa štatistík vtedajšieho ministerstva zemědelstva (Zprávy o&nbsp;vet. službě 1921 – 1925) fasciolóza zisťovaná často na bitúnkoch. Po daždivom roku 1924 však na Slovensku stúpli straty v&nbsp;chove hovädzieho dobytka z&nbsp;dôvodu fasciolózy najmä na Žitnom ostrove (Komárno a&nbsp;Dunajská Streda), ale aj na Východoslovenskej nížine (Michalovce a&nbsp;Veľké Kapušany). Po vlhkom roku 1926 na Slovensku v&nbsp;období od 1. septembra 1926 do 15. apríla 1928 podľa úradných výkazov ochorelo na fasciolózu až 20 858 kusov hovädzieho dobytka a&nbsp;82 952 oviec. Z&nbsp;tohto počtu evidovaných chorých zvierat dosiahli straty 6 264 kusov dobytka a&nbsp;20 129 oviec. Uvedená historická „exkurzia“ do obdobia pred sto rokmi nie je samoúčelná. Poukazuje na vonkajšie faktory šírenia fasciolózy. Treba si uvedomiť, že súčasné globálne klimatické zmeny môžu spôsobiť neočakávané a&nbsp;nepredvídateľné situácie v&nbsp;šírení pôvodcov chorôb u&nbsp;voľne žijúcich živočíchov, ale i&nbsp;hospodárskych zvierat s&nbsp;vplyvom na ľudskú populáciu…

Autori: Dušan Rajský, Tibor Lebocký, Mário Pápeš

Viac sa dočítate v č. 4/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

FASCIOLÓZA: Klimatické zmeny môžu spôsobiť neočakávané situácie v šírení pôvodcov chorôb

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

FASCIOLÓZA: Klimatické zmeny môžu spôsobiť neočakávané situácie v šírení pôvodcov chorôb

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Zapojte sa do projektu Čistý revír = čistá príroda! Získať môžete aj motivačný príspevok

FOTO Smutný nález: Pytliactvo na bobrovi pri rieke Belá vyšetruje enviropolícia

Pri Zlatých Moravciach je zákaz vstupu do lesov: TU je dôvod

Aprílové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

PRÍBEH: Jelene, ktoré nás niečím zaujmú, neraz spontánne pomenujeme...

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás