Začína to pripravovaným zákazom používania olova v mokradiach. O čo tu ide? Nerealizovateľná definícia mokradí a nárazníkovej zóny podľa EK.

Ilustračná foto
Ilustračná foto
Zdroj: Adam Simandel (FotoStory A.S.)

Európska komisia navrhuje používať a uplatňovať úplnú definíciu pre územie mokradí podľa Ramsarského dohovoru, ktorá rozširuje svoj rozsah pôsobnosti na rozsiahle oblasti bez viditeľnej vody hlavne preto, že zahŕňa „rašeliniská“ vrátane všetkých rašelinísk bez viditeľnej vody. Táto definícia je maximálne nejednoznačná pre poľovníkov a taktiež pre dozorných úradníkov pri rozhodovaní o tom, ktoré oblasti sú rašeliniská (vrátane mnohých suchých lesných oblastí) a kde sa takéto rašeliniská a voda vyskytujú na úrovni poľa. Podľa definície Ramsarského dohovoru sa to ešte viac komplikuje, keďže tá zahŕňa všetok vodného povrchu bez ohľadu na jeho veľkosť, t. j. vrátane aj 1 m² dočasnej vody, ktorá sa objaví v inak suchom poli po spŕške dažďa.

Ilustračná foto
Ilustračná foto
Zdroj: Tibor Benčič

Toto v kombinácii so 100 metrovými nárazníkovými zónami vyvolá veľa otázok a obrovský zmätok, čo znamená, že definícia mokradí sa zdá byť pohyblivým terčom, ktorý závisí od poveternostných podmienok. Toto jednoducho nie je možné uplatňovať v praxi a bude mať za následok, že členské štáty budú musieť investovať obrovské peniaze do vyškolenia dozorných úradníkov a tiež poľovníkov v oblasti presadzovania práva, mapovania a dozoru, čo sa týka stanovenia mokradí.

Autor: Ing. Bystrik Zachar Prezident SADS. Signatár spoločného vyhlásenia a výzvy proti zákazu používania olova. Zdroj: Legálne právo na slobodu a bezpečnosť