Bolo to už dávnejšie, keď som v&nbsp;jedno popoludnie prišiel na&nbsp;návštevu k&nbsp;priateľovi poľovníkovi do&nbsp;neďalekej obce. Išlo o&nbsp;známeho kynologického odborníka. Počas rozhovoru som videl vzadu na&nbsp;dvore v&nbsp;neveľkom koterci ležiaceho slovenského kopova. Keď som sa majiteľa spýtal, čo je to za psíka, odpovedal mi, že ho má len krátko, ale údajne je to vychýrený diviačiar, a&nbsp;keďže má psov veľa, môžem si ho pokojne odniesť. Namiesto peňazí si za to odo mňa vypýtal len fľašku alkoholu. Bolo mi to dosť čudné, ale nechal som sa nahovoriť.

„Ten pes má takú silu, že nosí prasce v&nbsp;papuli," dodal ešte hrdo chovateľ.

Naozaj, už na prvý pohľad bolo vidno, že ide o mimoriadne zdatného psa v strednom veku s hlavou veľkou ako rotvajler. Tak som sa zaň poďakoval, a už sa milý Bročko, tak sa pes volal, viezol v aute vedľa mňa až do tretieho okresu smerom na juh. Keď som s ním vystúpil pri kamarátovi Jarovi, na jeho dvore veselo zavrtel chvostom (asi sa mu budúci majiteľ veľmi zapáčil) a súčasne niekoľkokrát výdatne pokropil múr jeho domu. Napokon toto neustále kropenie múrov a stromov sa neskôr ukázalo ako jeho najväčšia „prednosť“. Po niekoľkých týždňoch vzájomného privykania nastal deň, keď sa Jaro s Paľom podujali milého diviačiara vyskúšať v neďalekom diviačom oplôtku. Už z diaľky všetkých vítal asi stodvadsaťkilový diviak, ktorému hrdo vyčnievali asi desaťcentimetrové kly. Jaro vošiel s Bročkom smelo dovnútra a vtedy sa to začalo.

Bročko sa rýchlo poobzeral po najbližších stromoch a hneď ich začal jeden po druhom výdatne kropiť. Jaro sa však nevzdával a začal do diviaka hlasno dorážať. Diviak prekvapený Jarovou náruživosťou ho začal pokladať za hlavného narušiteľa svojho teritória a psa si úplne prestal všímať. Veď ani nemal prečo. Bročko stále kropil a kropil okolité pníky. O chvíľu sa začala skutočná naháňačka. Diviak vyrazil proti Jarovi, ktorý sa musel ukrývať za stromami, pričom stále volal na Bročka. Volanie však bolo zbytočné a nebyť duchaprítomnosti kamaráta Paľa, ktorý rýchlo otvoril bránu, nevedno, ako by to bolo dopadlo. Jaro si poutieral pot a nahnevane povedal:

„Keby som mal so&nbsp;sebou pušku, zastrelím najskôr diviaka a&nbsp;potom psa!"

Časom sa na&nbsp;túto príhodu zabudlo a&nbsp;Bročko vyrazil so&nbsp;svojím pánom na&nbsp;prvú spoločnú poľovačku na&nbsp;diviaky. Len čo honci vypustili psy, nastala ďalšia dramatická situácia. Bročko sa s&nbsp;očami podliatymi krvou okamžite pustil najprv do&nbsp;Paľovho psa a&nbsp;neskôr aj do&nbsp;ostatných psov v&nbsp;pohone. Diviaky ho vôbec nezaujímali. Psy sa naľakali a&nbsp;bežali k&nbsp;svojim pánom. Tí ich museli rýchlo ratovať tak, že ich zdvihli nad hlavu a&nbsp;držali dovtedy, kým Jaro milého Bročka neuviazal na&nbsp;hrubý remeň. Tým pretiekla posledná kvapka Jarovej trpezlivosti. Viac sme o&nbsp;„diviačiarovi“ Bročkovi, ktorý „nosí prasce v&nbsp;papuli“, nepočuli. Až neskôr sa Jaro priznal, že ho daroval kamarátovi na&nbsp;samotu. Verím, že tam Bročko dodnes spokojne zavlažuje pníky.

Dostal som PSA za fľašku, takto začína tento príbeh!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Dostal som PSA za fľašku, takto začína tento príbeh!

Súvisiace články

Zaujímavý príbeh: Keď úsmev v tuhej zime zamrzne, alebo, keď sa na husi poľuje!

Legendárna JOY ADAMSONOVÁ hľadala lásku celý život, tú svoju venovala práve šelmám

Tomuto sa povie naozaj zaujímavý príbeh: Prehryznutá gerlaška

Durič Adino sa naučil vracať z poľovačky sám autobusom, toto stojí za prečítanie!

PRÍBEH: Keď sa na posede vynárajú v mysli dátumy a dávne spomienky

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás