Predovšetkým pastierske psy, ale i elektrické ohradníky sú účinné spôsoby, ako chrániť stáda oviec. Strážne psy však na salašoch skončili priviazané na reťaziach alebo ich nahradili malé psy, takzvané “zavraciaky“. Po návrate veľkých šeliem do našej prírody sa na salaše musia vrátiť i mohutné strážne psy bez reťazí. O  rozšírenie tohto tradičného spôsobu ochrany sa snaží aj projekt Eurolargecarnivores.

Pastierske strážne psy musia vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti.
Pastierske strážne psy musia vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti.
Zdroj: Mark Schulman, WWF

Kedysi sa ovce kvôli mäsu a vlne chovali i okolo Bratislavy či Nitry. S valachmi prišla tradícia horského pasenia s dôrazom na využitie mlieka. Na salašoch v horách však nesmeli chýbať správne vycvičené pastierske psy. Tie dokázali ovce ochrániť pred vlkmi či medveďmi.

„Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, keď sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody. Vďaka zmenám v postoji k ochrane prírody sa šelmy postupne vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať, že konflikty medzi nimi a pasúcim sa dobytkom budú pribúdať. Treba sa preto vrátiť aj k tradičnej a účinnej ochrane a spojiť ju s  modernými prostriedkami. Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov,“ hovorí Jerguš Tesák, odborník na šelmy z WWF Slovensko.

Hlavná sezóna pasenia oviec sa začína u nás tradične okolo sviatku sv. Juraja (24. apríla) a podľa počasia trvá aj do sv. Martina (11. novembra). Začiatok tak spadá práve do obdobia, keď vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť. Navyše, útok na nechránené ovce je pre dorastajúce mláďatá dobrou školou lovu.

Pokračovanie je na ďalšej strane.