Ako bezpečne určiť jedinca, ktorý už vekom prešiel do kategórie lovný, aby sme si jeho trofej mohli dovoliť verejne prezentovať? Vo svojich publikáciách radia renomovaní autori Nečas, Hell, Wolf, Lochman, Menzel, Stubbe, Bališ, Hromas, Kolář, Drmota, Vach, Rakušan, Herz, Hespeler, Klewer, Červený a ďalší. No azda najlepšou školou sú časté vychádzky do revíru, najlepšie so skúsenejším kolegom, zamerané na pozorovanie zveri.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Profimedia

Na to nám v súčasnosti pomáhajú aj kvalitné ďalekohľady, fotoaparáty, kamery a fotopasce. S nadobúdaním praxe možno minimalizovať chyby pri odstrele. Niekto to zvládne za niekoľko sezón, niekto na to potrebuje desaťročia, niekto sa to nenaučí nikdy. Niektorí poľovníci totiž nie sú trpezliví, ženie ich „hlad po rane“ a neberú ohľad na chov zveri. Zaujíma ich mäso či trofej ako znak prestíže.

Kapitálne srnce

Skúsení poľovníci, ktorí sa špecializujú na staré srnce, hovoria, že lov bez veľkej dávky trpezlivosti nebýva korunovaný úspechom. Srnčiu zver treba sledovať počas celého roka a srnce hlavne v čase zhadzovania a vytĺkania parožia. Starý srnec niekedy už koncom novembra a začiatkom decembra nosí náznak novej trofeje a koncom februára ju vytĺka. Dospelé a najmä staršie samce sa správajú prísne teritoriálne, vytĺkanie sprevádza značenie územia poškodzovaním drevín a hrabankami.

Lovu zdar!
Lovu zdar!
Zdroj: archív MR

Takéto miesto si treba pamätať. Je pravdepodobné, že neskôr, počas ruje, tu lovného srnca prekabátime vábením alebo jednoducho si ho ráno, či večer vychodíme. Pri posudzovaní veku však neradno hľadieť iba na parôžky, pretože aj mladší srnec v dobrej kondícii môže nasadiť kapitálnu trofej. Treba vedieť, že starý srnec je veľmi opatrný, na pašu vychádza neskoro, za šera a naopak skoro zaťahuje. Na svojom teritóriu žije ako duch a stretnúť ho možno len náhodou. Pri stretnutí ihneď odskakuje bez takzvaného „brechania“, maximálne s krátkym bö-öö.

Profesionál

Aj skúsenému poľovníkovi príde niekedy zaťažko jednoznačne posúdiť vek živého jedinca, či už srnca, jeleňa, daniela, alebo muflóna. Priznáva to i Peter, ktorý niekoľko desaťročí pôsobil v rozsiahlej zvernici v Malých Karpatoch, kde v rámci profesie lesníka často sprevádzal poľovníckych hostí. Boli to často politickí prominenti a neskôr aj bohatí poľovníci zo západnej Európy. Neodporúča odhadovať vek zveri len na základe posudzovania parožia. Odporúča všímať si niektoré ďalšie detaily, podľa ktorých sa dá odlíšiť starý, teda lovný jedinec od mladšieho.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: archív

S kolegami počas dlhoročnej praxe odpozorovali, že takýto starý jeleň má väčšie, previsnutejšie brucho. To treba sledovať počas roka, pretože v ruji aj starší samec vypína hrudník a hlavu nosí vyššie. Snaží sa vyzerať ako „riadny chlap“ a brucho schováva. Počas ruje navyše neprijíma potravu. Pri posudzovaní veku je dôležité všímať si aj tvár. Tvárová časť lovného jeleňa je zmraštená, akoby zvráskavená, a podobá sa na kravskú papuľu. A starým karpatským jeleňom akoby medzi parožím vyrastala ofinka zo srsti.

Podľa bývalého poľovníckeho sprievodcu sa dajú podstatne staršie jelene odlíšiť od mladších aj podľa niektorých znakov na paroží. Chce to však veľké skúsenosti a pozorovací talent. Napríklad na základe takzvaných hákov. Horári takto nazývajú očníky, ktoré majú staré jelene evidentne zahnuté dohora. Peter názorne ukazuje niekoľko trofejí z jeleňov starších ako 12 rokov, a všetky okrem jedného majú práve takto zahnuté hroty očníkov. Pri tom jednom, uhynutom jeleňovi, sa lesníci pomýlili. Napriek rovným očníkom bol starý. Skúsený lesník to však považuje skôr za výnimku. Dlhoročnou praxou si s kolegami overili, že starší jeleň „prikláňa“ strednú vetvu ku kmeňu. Uhol, ktorý zviera, je na spodnej strane tupý a naopak na vrchnej strane podstatne ostrejší. Na paroží veľmi starého jeleňa je to markantné. Okrem toho má takýto jeleň hroty vetiev špicaté a vybielené. 

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: Profimedia

„Keďže pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi neexistovali fotopasce, kamery a fotil len málokto, tak sme parametre našich jeleňov doslova nosili v hlave,“ hovorí skúsený poľovník. „Museli sme ich poznať, preto sme trávili veľa času v revíri aj mimo pracovného času. Vedeli sme o lokalitách, kde sa zdržiavajú, kde zimujú, kde majú letné stanovištia a poznali sme aj historicky dané rujoviská. Predovšetkým sme kontrolovali stanovištia starých lovných jeleňov.“