Povinné školenia
Na meraní a bodovaní trofejí jeleňov ulovených hosťami sa povinne zúčastňovali všetci lesníci, ktorí pôsobili ako poľovnícki sprievodcovia. Na paroží si podľa Petra všímali hlavne dĺžku kmeňov a hmotu. Postupne sa im to dostávalo „do oka“ a praxou v teréne si to utvrdzovali. Podľa skúseného sprievodcu neplatí vždy, že starý jeleň má hmotu parožia dolu. Dôležitá je vraj stredná vetva, jej dĺžka a spomenutý uhol, ktorý zviera s kmeňom.

A doslova vyblýskané hroty na konci vetiev. Ak sú tupé, jeleň určite nie je starý. Ukazovatele chovnosti jeleňa sú dostatočná dĺžka kmeňov, rozloha, počet vetiev, hmota a symetria, a k tomu telesná vyspelosť. Znakom starého jeleňa je ťažisko posunuté do prvej tretiny tela, hrubý krk, lalok a predné behy akoby vyrastali v polovici tela.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Bédi

Samotáre
V rozsiahlej zvernici, pôvodne určenej pre mufloniu zver, chovali všetky druhy raticovej zveri. Danieliu zver, ktorá tu bola hojne zastúpená, aj na úkor kvality trofejí. Zlepšovať sa ju snažili dôraznou selekciou. Asymetria parožia mladšie jedince vyraďovala z chovu. Hosťom ponúkali na lov zásadne staršie lovné lopatáre. Ako ich rozpoznali?

„Všímali sme si hrubý krk a najmä ohryzok. Je viac vystúpený, vykreslený a v ruji neprehliadnuteľný. Starší daniel, najmä okolo šiesteho a siedmeho roku, má široký chrbát, valcovité telo, počas ruje je veľmi výbojný a potom často oddychuje. Mimo ruje je vyslovený samotár.“ Starý daniel si podľa Petrových bohatých skúseností pri sebe drží takzvaného varovčíka. Väčšinou je to ihličiak, ktorý s ním chodí, neustále istí a dáva pozor.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Tibor Bédi

Lesníci sa učili posudzovať vek zveri aj podľa hmotnosti. Ulovené kusy vážili, merali a hmotnosť si zaznamenávali. Neskôr to štatisticky porovnávali a aj podľa telesných proporcií sa naučili rozoznávať vek jedincov. Podľa nášho sprievodcu telesne slabšia zver nikdy nenasadí kvalitnú a silnú trofej, azda len výnimočne. Celoročné pozorovanie najmä starších danielov je podľa neho problém. Vo voľnej prírode sa samce po ruji rozídu a ku kŕmnym zariadeniam chodia veľmi sporadicky. Podľa Petra je to bludárska zver, ktorá sa rada po revíri pohybuje v noci.

Muflón
Muflón
Zdroj: Adam Simandel (FotoStory A.S.)

Cenné body
Do zvernice lákal mnohých poľovných hostí muflón. Požadovali kapitálne jedince, vedeli, že si môžu vyberať. „Vek baranov a hlavne bodovú hodnotu sme odhadovali podľa dĺžky tuľajok, ale malý oblúk až k oku dokáže pomýliť aj skúseného poľovníka! Vtedy si treba všímať aj hrúbky,“ upozorňuje profesionál. Vo zvernici bolo veľa štvor- až šesťročných baranov, takže sa mali na čom učiť. Prvá otázka nemeckého hosťa pri pohľade na pasúce sa muflóny bola, koľko stojí? Sprievodcovia museli vedieť veľmi presne odhadnúť vek a trofejovú kvalitu zveri, lebo máloktorý hosť odpustil omyl čo i len o dva body.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: archív

Na zveri si treba všímať morfologické znaky, tvar parožia alebo tuľajok, postavu a jeho správanie, čo umožní iba trpezlivé pozorovanie vyhliadnutého jedinca v revíri. Potvrdzuje to aj ďalší profe­sionálny lesník a poľovník, zhodou okolností takisto Peter. Poľovných hostí sprevádza v dobre zazverenom revíri na úpätí Krupinskej vrchoviny. Zdôrazňuje, že k omylom, keď sa uloví mladší alebo chovný jedinec, potom prichádza veľmi zriedka. Profesionálom pri sprevádzaní sa to však nemôže stať. Ide o dôveru hosťa, ktorý má záujem o lovného jedinca s určitou trofejovou kvalitou. Ak chce sprievodca dať hosťovi uloviť konkrétneho jedinca, musí ho bezpodmienečne poznať, zároveň však vedieť, čo chce hosť. Pri komerčne zameranom poľovníctve totiž tvar parožia, veľkosť lopát a bodová hodnota trofeje určuje cenu. Pri kapitálnych jedincoch sa výrazne zvyšuje po piatich bodoch a pri tých najsilnejších rastie už s každým bodom. Jeden bod môže predstavovať rozdiel aj 130 eur.

Ďalšie informácie prinesieme v článku na pokračovanie - Diel III.