Z ľahkého zahĺbenia ma vytrhne ostrý zvuk telefónu. Zodvihnem ho. Hlas na opačnom konci znie rozrušene. Vety sú nesúvislé, chápem len toľko, že do siete na konci pristávacej dráhy, ktorej sme hovorili rollstop, sa zamotal veľký jeleň. Je to ľahko uveriteľné, keď si predstavím, ako toto zariadenie zachytí lietadlo v prípade, že pri pristávaní nestihne dobrzdiť. Poháňaný zvedavosťou skáčem do uazu. Pracovníci letiska za tie roky už zažili všeličo a nedajú sa len tak ľahko vyviesť z miery. Celú cestu hútam, ako tú potvoru z lán vymotám. Po príchode zisťujem, že zo statného jeleňa sa vykľul daniel. Taký odrastený pubertiak. To síce vzniknutý prob­lém zmenší, ale nerieši.

Správa o „jeleňovi v sieti“ sa relatívne rýchlo rozšírila. Preto netrvalo dlho a na mieste sa zišlo početné, no väčšinou laické publikum. Situácia bola vážna, nie však vyslovene zúfalá. Spolu s veterinárnym lekárom sme vytvorili skupinu kolegov poľovníkov, ochotných pomôcť. Zvyšok obecenstva sa odobral do bezpečnej vzdialenosti, odkiaľ mohli ďalej sledovať našu improvizovanú letis­kovú koridu. Bolo treba konať rýchlo. Hoci bol daniel mladý a v dobrej kondícii, stres spôsobený uviaznutím v sieti ho vážne ohrozoval. Vedeli sme, že ak chceme predísť poraneniu jeho krčnej chrbtice, musíme zviera čo najskôr dostať pod kontrolu. Fyzické dispozície spolu so skutočnosťou, že som sa cítil byť priamo zodpovedný, ma priam predurčovali na to, aby som absolvoval prvý kontakt so zvieraťom. Na prvý raz sa mi to však celkom nepodarilo. Poučil som sa a pri druhom kontakte už daniel nemal šancu ublížiť sebe ani nám.

Pokračovanie na strane 2.