Sekcia výživy Slovenskej asociácie chovu jeleňovitých (SADF) navrhuje chovateľom manažment, pri ktorom zver prijíma optimalizované kŕmne dávky v súlade s chovným cieľom farmy. Môže byť zameraný na trofejovú kvalitu, produkciu mäsa (intenzitu rastu), odchov mladých jedincov vhodných na reprodukciu. Ako gestor sekcie výživy SADF môžem prezentovať výsledky desaťročnej práce s približne osemtisíc jedincami zveri na farmách na Slovenku aj v zahraničí. Naším najvýznamnejším projektom je kompletný manažment s ohľadom na trofejovú kvalitu na farme v Ruskej federácii, kde chovajú okolo dvetisíc kusov jelenej a tisíc kusov diviačej zveri. Farma má výmeru dvetisíc hektárov a k tomu majitelia obhospodarujú 50-tisíc hektárov voľnej poľovnej plochy, kde sa poľuje na jelene, losy, srnce, diviaky, ale aj na medvede, vlky, rysy, hlucháne či tetrovy. Takéto podmienky nám dávajú úplne novú skúsenosť a možnosť realizovať moderný poľovnícky manažment raticovej i dravej zveri. Farmový chov raticovej zveri sa osobitne v strednej Európe vníma v kontex te produkcie poľovnej zveri s vysokou genetickou hodnotou, najčastejšie vyjadrenou bodovou hodnotou trofe (CIC). Z tohto pohľadu si možno vytvoriť názor na základe výsledkov v referenčných chovoch, kde sa podarilo najmä prostredníctvom riadenej výživy dosiahnuť rekordné trofeje. Patria medzi top na Slovensku i vo svete. Napríklad 19-kilogramové parožie jeleňa európskeho ohodnotené na 279 bodov, daniela škvrnitého na vyše 210 bodov či rohy muflóna lesného s hodnotou 254,25 bodu CIC. Vo voľnej prírode sme systematickými opatreniami dosiahli zvýšenie bodovej hodnoty trofejí raticovej zveri a zlepšili parametre odchovávaných mláďat. 

SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
Zdroj: archív

NÁVOD? Dosiahnuť silnú trofej prostredníctvom výživy si vyžaduje množstvo praktických skúseností. Všeobecne platný recept nie je. Ak aj existuje „náčrt“ výživových noriem na kŕmenie jelenej zveri, tak len na základe skúmania malej skupiny zvierat na malom priestranstve. Napríklad na Novom Zélande, kde sú priekopníci farmového chovu jeleňovitých, odhadujú normu na základe kŕmenia dojníc a prepočtu na živú hmotnosť (NRC system). S jej uplatnením v našich podmienkach však celkom nesúhlasím. Jednotlivé poddruhy jeleňa totiž majú špecifické nároky na minerálnu výživu. Nemôžeme rovnako kŕmiť jeleňa z Nového Zélandu, ktorý má hmotnosť 120 kilogramov a 17-kilogramové parožie, a karpatského jeleňa, ktorý má hmotnosť 250 kilogramov a deväťkilové parožie. Miera rozdielnosti vychádza z genetického založenia jednotlivých populácií a geneticky determinovanej intenzity metabolizmu v rôznych fázach vývinu jedinca, jeho produkčného a reprodukčného cyklu.

SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
Zdroj: archív

AKÁ MATKA... Platí, že výživa zveri je veda a kŕmenie je umenie. Ak dostanem na starosť konkrétneho dospelého jeleňa, kvalitu jeho trofeje už kŕmením zásadne neovplyvním. Skutočný odchov a výživa s takýmto zameraním sa začína od jeleníc. Dominantná, silne vyvinutá jelenica, ktorá počas gravidity dostala vybilancovanú kŕmnu dávku, teda správny pomer energie a bielkovín, potrebné minerálne látky, vlákninu ADF/NDF a sušinu, má predpoklad odchovať silné jelienča. Maximálny potenciál jeho rastu ovplyvňuje
matka, pretože jediným zdrojom potravy mláďaťa je jej mlieko. Ak sa mláďatá raticovej zveri rodia do vhodných podmienok (máj), je vysoký predpoklad, že matka odchová optimálne vyvinuté mláďa.

SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
SVETOVÝ KONGRES NA SLOVENSKU
Zdroj: archív

PRÍRASTKY Počas desiatich rokov sme sledovali prírastky jelenčiat. V polovici augusta jelenčatá dosahovali priemernú hmotnosť 46,9 kg, v septembri 56,8 kg (+9,84 kg), v októbri 63,2 kg (+6,47 kg) a v novembri 67,6 kg (+4,3 kg). Analýzou rastu 80 jelenčiat samičieho a samčieho pohlavia sme zistili, že iba 20 percent populácie tvorili nadpriemerné, 30 percent priemerné a 50 percent podpriemerné jedince. Čo z tohto vyplýva? Že iba polovica populácie jelenčiat má dobrý štart vo vývoji a vývine, ktorý je predpokladom dobrého chovného základu. Vo zverniciach treba zaraďovať do chovu iba nadpriemerné jedince, ktoré v daných chovateľských podmienkach realizujú svoj genetický potenciál, teda sa prejavujú najlepším rastom a vývojom. Vo voľných revíroch by sme sa mali zamerať na selektívny odstrel „najslabších“, podpriemerných jelenčiat spolu s jelenicami. Na tento účel by sme už v septembri mali vedieť identifikovať najsilnejšie a najslabšie jelenčatá v populácii. Až po splnení prvej podmienky, a to výberu najvhodnejšieho odchovaného materiálu, respektíve jelenčiat, možno prejsť ku kŕmeniu a selekcii jeleňov.

Foto
Foto
Zdroj: archív autora

VHODNÉ SKUPINY Vo zvernici môžeme ovplyvniť pomer pohlaví a vekovú štruktúru chovateľským manažmentom a vytvorením skupín zvierat. V poľovníckej praxi pozorovaním a zohľadnením letných a zimných stanovíšť jelenej zveri. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti jednotlivých skupín treba pri selekcii zachovať maximum genetickej premenlivosti. To znamená loviť tak, aby bola zabezpečená prirodzená obnova populácie reprodukciou. Prirodzenou reprodukciou sa pri zlepšenom manažmente zabezpečuje zvyšovanie početnosti či už samčej, alebo samičej časti populácie. Populácia sa nachádza v takzvanej fáze rastu a z hľadiska poľovníckeho manažmentu treba túto fázu využiť na zvýšenie genetického potenciálu, teda na prísnejšiu pozitívnu selekciu vhodných, respektíve na vyraďovanie nevhodných samčích jedincov I., II., a III. vekovej triedy a samíc napríklad s nízkou hmotnosťou jelenčiat. 

PaR 4/2020