V zhode s legislatívou EÚ sa zvieracie odpady u nás zaraďujú buď do vysoko rizikovej alebo relatívne menej rizikovej skupiny. Nás bude určite zaujímať tá prvá, ktorá má opäť dve kategórie. Odpady v prvej kategórii podliehajú bezpodmienečnému spáleniu v špecializovaných zariadeniach na likvidáciu týchto druhov odpadu a nachádzajú sa na území daného štátu. Odpady patriace do druhej kategórie môžu byť spálené alebo likvidované inak, napríklad zakopaním do zeme pod dozorom štátneho orgánu, ktorému náleží toto právo v danom regióne (oblasti). Predĺženou rukou štátnej správy, ktorá riadi poľovníctvo na okresnej či krajskej úrovni, je poľovný hospodár.
KĽÚČOVÉ NARIADENIE Hospodárenie a likvidácia zvieracích odpadov, vzniknutých v dôsledku prevádzkovania poľovníctva a lovu zveri, riešia nariadenia č. 169/2009 Európskeho parlamentu a Európskej rady. Špecifikuje vedľajšie produkty zvieracieho pôvodu a obsahuje záväzné pokyny pre likvidáciu tých zvieracích odpadov, ktoré nie sú určené na konzumáciu obyvateľstvom. Toto nariadenie začalo platiť v danej krajine v deň jej vstupu do EÚ. Odpady vznikajúce pri love zveri sú v jednej skupine spolu s odpadmi vznikajúcimi v poľnohospodárstve, potravinárstve, rybolove a lesnom hospodárstve.
Do prvej kategórie odpadov s vysokým stupňom nebezpečia, ktoré podliehajú bezpodmienečne spáleniu, patria všetky zvieracie zostatky (kadávery) vrátane lovnej zveri a živočíšne tkanivá, ktoré vykazujú nebezpečné vlastnosti. Odstraňovanie ostatkov voľne žijúcej zveri sa riadi miestnymi predpismi obce, v ktorej sa predmetné zostatky nachádzajú, v rámci udržiavania čistoty a poriadku. Pokiaľ však zvieracie odpady pochádzajú z výkonu práva poľovníctva, teda z lovu, alebo nájdených uhynutých jedincov (napríklad zrazených na cestách), a teda nehodiacich sa na konzumáciu, tak tie patria do druhej kategórie. Podliehajúce spáleniu či zakopaniu pod dozorom štátneho orgánu na to určeného.
Pokračovanie článku je na strane 2.
