Zmapovanie takzvaných kritických miest, teda bariér, ktoré bránia veľkým šelmám v bezpečnom putovaní krajinou, je jedným z výstupov medzinárodného projektu ConnectGREEN. Experti našli v na slovenskej strane Západných Karpát päťdesiat takýchto miest a v Česku štyridsať. Keďže šelmy nie sú pri presunoch viazané hranicami štátov, na zabezpečenie ich migračných trás je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Projekt ConnectGreen spojil trinásť partnerov zo šiestich štátov, na ktorých území ležia Karpaty. V rámci projektu bola navrhnutá sieť koridorov spájajúcich jadrové územia veľkých šeliem v celých Karpatoch. Súčasne bola ekologická konektivita riešená v štyroch pilotných územiach: v Rumunsku, na pomedzí Rumunska a Srbska, na hraniciach Maďarska a Slovenska a v území západných Karpát na hraniciach Slovenska a Česka.

Ilustračné
Ilustračné
Zdroj: Lukáš Trepáč

„Zdravé a silné populácie veľkých šeliem a iných živočíchov v Západných Karpatoch na Slovensku sú podstatné pre prežívanie a posilňovanie malých prihraničných populácií v okolitých krajinách a pre ich rozširovanie do ďalších vyhovujúcich oblastí. Tieto jadrové územia sú však ovplyvňované rýchlym rozvojom a výstavbou infraštruktúry, ktorá vytvára bariéry. Preto sme sa zamerali najmä na územie v oblasti Kysúc, ktoré je kľúčové pre prepojenie populácií v Česku a Poľsku. Je nevyhnutné, aby ochrana biokoridorov nebola boj, ale samozrejmosť. V tomto zmysle sme pripomienkovali návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý sa u nás pripravuje,“ konštatuje Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR.  Vymedzili teda takzvané kritické miesta, ktorých prekonanie je pre veľké šelmy z nejakého dôvodu ťažké. Je však dôležité, aby sa získané dáta dostali vo všetkých štátoch aj do územných plánov. Česká republika v tom môže byť inšpiráciou. „Od roku 2020 sú u nás migračné koridory veľkých cicavcov záväzným podkladom pre prípravu územných plánov všetkých stupňov a musí sa s nimi počítať," informoval Martin Strnad z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR. Na Slovensku je začlenenie migračných koridorov do územného plánovania doteraz výzvou. Projekt ConnectGreen poskytol detailné vymedzenie migračných koridorov a kritických miest v celom cezhraničnom území. Výsledky projektu sú podkladom pre začlenenie migračných koridorov do územného plánovania, aby sme ich chránili pred nežiadúcou zástavbou.

Viadukt Skalité 2
Viadukt Skalité 2
Zdroj: Peter Drengubiak_CHKOKysuce

Jedno z území, na ktorom prebiehalo mapovanie kritických miest, je práve česko-slovenské pohraničie. Kysuce ležia na západnom okraji Karpát a sú kľúčové pre zachovanie konektivity krajiny medzi Slovenskom, Českom a Poľskom. Najdôležitejšie hraničné biokoridory umožňujúce pohyb zveri do Česka, Poľska a späť, prechádzajú cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou, a to v Skalitom a na Svrčinovci. Aj v samotnej CHKO Kysuce zostávajú priechodné len posledné koridory. "Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa tu diaľnica. Navyše, celé údolie je takmer súvisle zastavané. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny pre živočíchy," hovorí Miroslava Plassmann z WWF Slovensko. Zástavba v susedných Beskydoch zapĺňa úzky priestor okolo údolných riek. S rastúcim rozvojom sú obce často roztiahnuté do dĺžky niekoľkých kilometrov a napájajú sa jedna na druhú, čo predstavuje významnú bariéru. Modelovým príkladom z Moravy je údolie Rožnovskej Bečvy. "Údolím vedie cesta 1. triedy I/35 s hustotou dopravy presahujúcou 10-tisíc áut za deň. Na tridsaťkilometrovom úseku od Hornej Bečvy po Valašské Meziříčí na seba sídla nadväzujú tak tesne, že tu boli identifikované iba tri miesta umožňujúce migráciu zveri, ktoré navyše nedosahujú ani optimálnu šírku 500 metrov," dopĺňa Daniel Mach z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.