Informácie o tvare, hmotnosti a bodovej hodnote zhodov predstavujú pre užívateľa poľovného revíru veľmi cenný materiál. Z pohľadu manažovania zveri majú tak pre chovateľa mimoriadny význam. Kým u srnčej zveri si všímame skôr tvar a silu zhodeného parožka, u jelenej alebo danielej zveri je, z pohľadu vývoja trofejovej kvality jedinca, dôležitá aj informácia o hmotnosti a bodovej hodnote toho ktorého zhodu. A samozrejme, čo najväčší počet sústredených zhodov z každej sezóny, dáva chovateľovi ucelenejší prehľad o stave zveri aj z pohľadu kvantity.

Parametre merania zhodu
Parametre merania zhodu
Zdroj: Tibor Benčič, Štefan Moro

Bodovanie zhodu, sa vykonáva štandardným postupom, pričom dodržujeme stanovenú techniku merania podľa platných tabuliek na hodnotenie jeleních parohov podľa C.I.C.  Pri meraní sa sústredíme na parametre týchto častí zhodu: dĺžka kmeňa, dĺžka očnice, dĺžka nadočnice, dĺžka strednej vetvy, obvod ružice, dolný a horný obvod kmeňa a počet vetiev. Nakoniec zhod odvážime. Odporúčame hodnoty vpisovať priamo do exelovskej tabuľky, kde nastavený systém merané hodnoty spriemeruje, spočíta a násobí príslušnou konštantou.

Spôsob merania dĺžky strednej vetvy
Spôsob merania dĺžky strednej vetvy
Zdroj: Tibor Benčič, Štefan Moro

Dĺžka kmeňa – Kmeň sa meria pásmom po vonkajšom oblúku od spodného okraja ružíc až po hrot najdlhšej vetvy. Záhyb medzi ružicou a kmeňom sa prepne v uhlopriečke a ďalej sleduje všetky zakrivenia kmeňa až po hrot najdlhšej vetvy. Ak v členitej korune nie je jasné, ktorá vetva je najdlhšia, zistíme to tiež meraním.  Dĺžka očnice – Meria sa od horného okraja ružice až po hrot po spodnom obvode a záhyb nad ružicou sa opäť prepne v uhlopriečke. Dĺžka strednej vetvy – Meria sa po ich spodnej strane až po vrchol, a to od miesta, ktoré vytvára na kmeni rozpoltenie uhlu uzavretého osou kmeňa a osou strednej vetvy. Obvod ružice – Meria sa okolo ružíc pevne pritlačeným pásmom, priehlbiny v ružici sa prepínajú. Dolný obvod kmeňa – Meria sa medzi očnicou a strednou vetvou na najtenšom mieste bez ohľadu na nadočnicu. Horný obvod kmeňa – Meria sa medzi strednou vetvou a korunou na najtenšom mieste. Počet vetiev – Za vetvu sa pokladá výrastok dlhší ako 2 cm meraný nad hodnou plochou kmeňa – „od pazuchy po hrot“. Hmotnosť – Zhod, respektíve párové zhody sa odvážia a hmotnosť sa násobí konštantou 2.

Ak je dĺžka výrastku viac ako 2 cm počíta sa ako vetva
Ak je dĺžka výrastku viac ako 2 cm počíta sa ako vetva
Zdroj: Tibor Benčič, Štefan Moro

Za rozpätie prisudzujeme hodnotu 3 body, či ide o samostatný zhod, alebo pár. Tato hodnota podľa tabuliek vychádza z dlhodobých sledovaní rozpätia parohov bodovaných jeleňov. Zrážky za hmotnosť neriešime, lebo nemáme lebku. V tejto súvislosti pripomíname, že body zhodov uvádzame vždy tak ako reálne vzídu z bodovania. Rozdiel 1 až 3 body nastane, ak by sme daného jedinca bodovali ako trofej, hlavne pri jeleňoch IV. VT. Podľa dlhodobých výskumov ulovených jeleňov majú totiž predovšetkým staršie jelene hmotnosť lebky priemerne dva a pol kilogramu.

Párové zhody z veľmi dobre založeného mladého jeleňa
Párové zhody z veľmi dobre založeného mladého jeleňa
Zdroj: Tibor Benčič

Odborníci radia pri posudzovaní vývoja trofejovej kvality zhodov venovať pozornosť najmä jeleňom, ktoré vykazujú nadpriemerné parametre pri hrúbkach kmeňa a obvodoch ružíc. Kmene môžu byť aj kratšie, dôležitá je hrúbka. Také jelene odporúčajú v revíri chrániť minimálne do veku trofejovej kulminácie.

Zhod z kapitálneho jedinca
Zhod z kapitálneho jedinca
Zdroj: Tibor Benčič

Zhodu môžeme priradiť body ešte za zafarbenie, perlovanie, hroty vetiev, nadočnice a počtu vetiev v korune. Zrážky v podstate neriešime, iba ak sa jedná o výraznú deformáciu parohu, tvarovú nepravidelnosť alebo poškodenie.

Zafarbenie – žlté a umelo dofarbené – 0 bodov, svetlohnedé a sivé – 0,5 bodu, hnedé – 1 bod, tmavohnedé – 1,5 bodu, čiernohnedé až čierne – 2 body. Perlovanie – hladké kmene – 0 bodov, slabé, drobné a riedke perly – 0,5 bodov, silnejšie a hustejšie perly – 1 bod, silné a riedke perly – 1,5 bodu, silné a husté perly – 2 body. Hroty vetiev – tupé a tmavé – 0 bodov, špicatejšie a niektoré biele – 1 bod, ostré a všetky biele – 2 body. Nadočnice – Merajú sa po vnútornej strane a bodujú nasledovne: krátke (2-10 cm) – jednostranne 0 bodov / obojstranne 0,5 bodu, stredné (10,1 – 15 cm) – jednostranne 0,5 bodu / obojstranne 1 bod, dlhé (15,1 cm a viac) – jednostranne 1,0 bodu / obojstranne 2 body. Koruny – Vetvy koruny sa posudzujú ako krátke (2-10 cm), stredné (10,1 – 15 cm) a dlhé (viac ako 15 cm) a bodujú sa nasledovne: 5 až 7 krátkych – 1 až 2 body, 5 až 7 stredných – 3 až 4 body, 5 až 7 dlhých – 4 až 5 bodov, 8 až 9 krátkych – 4 až 5 bodov, 8 až 9 stredných – 5 až 6  bodov, 8 až 9 dlhých – 6 až 7 bodov, 10 a viac krátkych – 6 až 7 bodov, 10 a viac stredných – 7 až 8 bodov, 10 a viac dlhých – 9 až 10 bodov.

Zhody sú pre užívateľa poľovného revíru zdrojom cenných informácií
Zhody sú pre užívateľa poľovného revíru zdrojom cenných informácií
Zdroj: Marianna Rajská

Zber parožia prináša chovateľské benefity, zhody sú zdrojom informácií o početnosti miestnej populácie, štruktúre vekových tried, vývoja kvality a zdravotného stavu a v neposlednom rade aj zdrojom príjmu. Ale z pohľadu základnej myšlienky poľovníctva, ktorou je zameranie sa na zvyšovanie kvality životného prostredia zveri a starostlivosti o ňu, je rušenie zveri zberom zhodov v čase núdze veľmi negatívnym javom. V praxi sa lesníci a poľovníci často stretávajú s tým, že zberači navštevujú prikrmovacie zariadenia, kde očakávajú zhody, už pred rozvidnením. Zver nerozoznáva, kto ju ruší, z jej pohľadu je jedno, či ide o poľovníka alebo ostatnú verejnosť. Preto dbajme spoločne o väčší pokoj zveri a chráňme ju pred tlakom nelegálneho zberu parožia. Nikto iný to za nás neurobí.