Tieto milé zvieratká obývajú pásmo holí a skalnatých sutín nad kosodrevinou. Svište vo Vysokých a Nízkych Tatrách predstavujú samostatný poddruh, svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris). Pôvodne ich populácia žila iba v oblasti Vysokých Tatier, až v minulom storočí ich vypustili aj do Nízkych Tatier. Svišť vyhľadáva voľné priestranstvá prevažne vskalnom teréne sos trovčekmi trávnych porastov.

Aj keď sa jeho nory alebo kolónie vyskytujú od dolnej časti alpínskeho po hornú hranicu subalpínskeho pásma, teda v nadmorských výškach 1 600 až 2200 metrov, nemá rád zimu. Dáva prednosť svahom orientovaným na slnečnú južnú stranu. Zodpovedajú aj jeho ekologickým prioritám, je tu dostatok trávnatej potravy a sypkejšia pôda, v ktorej si ľahšie vyhĺbi noru.

Svišť tatranský
Svišť tatranský
Zdroj: Jozef Ferenec

Tento blízky príbuzný veveríc, ktorý má však krátky chvost, trávi väčšinu života pod zemou. Jeho hmotnosť sa podľa ročného obdobia pohybuje od troch do osem kilogramov, pričom rastie na jeseň, keď sa svišť pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla či mája. Počas krátkeho vysokohorského leta je svišť aktívny najmä cez deň. Živí sa rastlinnou potravou. Je veľmi ostražitý. Staré samce často pravidelne držia stráž a starajú sa o bezpečnosť celej kolónie. Pri spozorovaní nebezpečenstva panáčkujú a ostro hvízdajú, čo je výstražný signál. Reakcia svišťov je okamžitá.

Prestanú sa pásť a vbehnú do najbližšieho brloha, pričom strážca doň vbieha posledný. Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rys a líška. V minulosti zredukovali počet svišťov pytliaci, lebo človek bol od nepamäti opantaný predsudkami o zázračných účinkoch svištej masti. Ľudia verili, že masť rozotrená na kožu pôsobí proti reume. Neskôr lekársky výskum toto tvrdenie vyvrátil. Svišť dnes patrí medzi ohrozené živočíchy. V našej faune predstavuje reliktný druh, žijúci v izolovaných populáciách. Preto je zákonom chránený.

Svišť
Svišť
Zdroj: Jozef Ferenec

Zdroj: Jozef Ferenec