Poľovníctvo a rybárstvo

Africký mor ošípaných (AMO) je vírusová infekcia domácich svíň (ošípaných) a&nbsp;diviakov. Prejavuje sa rýchlym priebehom, vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, nechutenstvom, hnačkami, pneumóniou a&nbsp;krvnými podliatinami rôznej veľkosti a&nbsp;tvaru v&nbsp;podkoží, na slizniciach, serózach a&nbsp;v&nbsp;tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa aj vysokou chorobnosťou a&nbsp;úmrtnosťou (85 až 100 %). 

AMO predstavuje smrteľnú hrozbu pre chovy domácich ošípaných, ale aj pre samotný výkon práva poľovníctva nielen pri diviačej zveri. Momentálne sa vyskytuje v&nbsp;celej východnej a&nbsp;strednej Európe s&nbsp;tendenciou postupu na západ. Z&nbsp;okolitých krajín ho evidujú na Ukrajine, v&nbsp;Maďarsku, Poľsku a&nbsp;Česku. U&nbsp;nás bol prvý prípad AMO dia­gnostikovaný v&nbsp;drobnochove ošípaných v&nbsp;okrese Trebišov v&nbsp;júli 2019. Odvtedy sa rozšíril na väčšinu územia Slovenskej republiky (mapu reštrikčných zón AMO aktualizujeme na <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.svps.sk">www.svps.sk</a>). Zaznamenaný bol v&nbsp;40 okresoch. Za štyri roky sme ho na Slovensku zaevidovali v 43 chovoch domácich ošípaných a&nbsp;približne 5-tisíc prípadov pri diviakoch.

Z&nbsp;priebehu a&nbsp;hodnotenia dát za toto obdobie sme získali mnoho nových cenných poznatkov, ktoré s&nbsp;postupom času spolu s&nbsp;platnou legislatívou uplatňujeme pri presnejšom stanovovaní opatrení na zabránenie šírenia AMO v&nbsp;diviačej populácii a&nbsp;medzi domácimi ošípanými.

Pokračovanie na 2. strane

Čo sa týka veľkosti územia, na ktorom prebiehala epizootická fáza ochorenia (infekcia diviakov s&nbsp;následnými úhynmi), javí sa nám, že je oveľa menšie, ako sme predpokladali, respektíve ako bolo zaradené podľa legislatívy do infikovanej oblasti. Samozrejme, sú určité rozdiely spôsobené odlišnosťou biotopov, denzitou diviačej zveri v&nbsp;nich a&nbsp;ročným obdobím. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že tento priebeh sa zvyčajne týkal len niekoľkých revírov previazaných pohoriami. Niekedy dokonca trvalo mesiace, kým sa preniesol na krátku vzdialenosť, napríklad hneď do susednej doliny, hoci diviaky tam boli prítomné. To by nasvedčovalo, že rodinné čriedy, ak nemajú potravový alebo úkrytový dôvod na migráciu, pomerne málo opúšťajú domovský okrsok, takže kontakty medzi nimi nie sú také časté.

Mohlo by to nasvedčovať aj tomu, že na samotné infikovanie diviaka je potrebná pomerne vysoká dávka vírusu, a to viazaná na biologický materiál, teda intenzívnejší kontakt s&nbsp;kontaminovaným biologickým materiálom z&nbsp;infikovaného diviaka. Prenos z&nbsp;diviaka na diviaka sa ukazuje ako oveľa komplikovanejší než pri klasickom more, ktorý sa u&nbsp;nás vyskytol v&nbsp;minulosti a šíril sa v oveľa kratšom čase na rozsiahle územia. Veľmi zaujímavý je poznatok o&nbsp;priebehu AMO pri diviakoch počas jednotlivých ročných období. 

AMO sme zaznamenali v 43 chovoch ošípaných a&nbsp;približne pri 5-tisíc diviakoch.

Najviac infikovaných jedincov sme zaznamenali v&nbsp;zimných a&nbsp;jarných mesiacoch (december až máj, pozri graf). Najmenej v&nbsp;letných a&nbsp;jesenných mesiacoch (jún až november). Ukazuje sa teda, že hlavná epidemická fáza pri diviakoch prebieha v&nbsp;zime. V&nbsp;poľovných revíroch sa vtedy z&nbsp;hľadiska možnosti prenosu vírusu nachádza najväčšia „virologická nálož“. Je to zrejme podmienené viacerými faktormi. V&nbsp;zime dochádza k&nbsp;sústreďovaniu diviačej zveri na menších plochách. Prichádza z&nbsp;polí do lesných porastov, kde má úkryt, ale aj lepšiu potravnú ponuku (semená plodonosných drevín). To má za následok intenzívnejšie kontakty medzi čriedami. V&nbsp;tomto období dochádza tiež k&nbsp;oveľa pomalšiemu rozkladu uhynutých infikovaných diviakov, čo poskytuje dlhší časový priestor na navštevovanie uhynutého jedinca v&nbsp;rámci sociálneho správania diviakov pri „rozlúčke“ s&nbsp;rodinným príslušníkom. V&nbsp;prvých zimných mesiacoch sa zároveň na populáciu vyvíja najintenzívnejší poľovnícky tlak, čo môže vyprovokovať migráciu na väčšie vzdialenosti. Vzhľadom na intenzívny lov sa v&nbsp;revíri takisto nachádza viac vývrhov z&nbsp;diviačej zveri, ktoré diviačia zver rada konzumuje, ak sa neškodne neodstraňujú. Navyše v&nbsp;tomto období prebieha párenie diviačej zveri, čo má za následok pohyb kancov medzi čriedami.

Pokračovanie na 3. strane

Ďalší zaujímavý poznatok je, že paradoxne pri najväčšej „virologickej náloži“ v&nbsp;revíri v&nbsp;zimnom období nedochádzalo k&nbsp;prenosu AMO na domáce ošípané. V&nbsp;tomto období sme nezaznamenali ochorenie v&nbsp;chovoch. Respektíve, aj keď sme mali v&nbsp;decembri dva chovy a&nbsp;v&nbsp;januári jeden chov pozitívne na AMO, v&nbsp;jednom prípade išlo o&nbsp;prenos vírusu premiestnením medzi chovmi, takže v&nbsp;skutočnosti boli zvonku „infikované“ len dva chovy. To je len 4,6 percenta z&nbsp;celkového počtu infikovaných chovov. V&nbsp;letnom období, pri nízkej „virologickej náloži“ v&nbsp;revíroch, sme mali, naopak, najviac infikovaných chovov na AMO, s&nbsp;vrcholom výskytu v&nbsp;auguste. Vo väčšine chovov sa nám nepodarilo jednoznačne preukázať, ako sa tam vírus dostal. Analýzou podmienok v&nbsp;revíroch sme pritom zistili, že v&nbsp;tomto období je oveľa ťažšie vyhľadávať a&nbsp;neškodne odstraňovať kadávery uhynutých diviakov. 

V&nbsp;lete sú poľovníci aj menej ochotní neškodne odstraňovať rýchlo sa rozkladajúce kadávery z&nbsp;dôvodu zmyslových zmien vzbudzujúcich odpor. Naopak, rodinnej čriede sa podstatne skrátilo obdobie na „rozlúčku“, teda návštevy kadáveru sa obmedzili. Rozkladajúce sa kadávery sa však stali médiom na rozmnožovanie hmyzu, hlavne múch, ktoré sú v&nbsp;tomto období najaktívnejšie. Zabrániť prenikaniu múch do ošipární je aj pri najlepšej vôli takmer nemožné. Pri muchách odobratých z&nbsp;mucholapiek v&nbsp;areáli „pozitívneho chovu“ sa nám podarilo potvrdiť prítomnosť vírusu, čo by nasvedčovalo, že hlavný prenos do chovov sa dial práve týmto spôsobom. 

Samozrejme, možný je aj prenos dostupným zeleným krmivom, podstielkovou slamou či na odeve ľudí. Na chválu poľovníkov slúži, že ani v&nbsp;jednom prípade nepadlo podozrenie na prenos z&nbsp;ich strany. Ani v&nbsp;období najväčšej „virologickej nálože“ v&nbsp;revíri (zima) a&nbsp;pri intenzívnej manipulácii s&nbsp;ulovenými a&nbsp;uhynutými diviakmi zo strany poľovníkov sa AMO do chovov nedostal.

Pokračovanie na 4. strane

Na základe uvedených poznatkov vieme presnejšie stanoviť opatrenia v&nbsp;revíroch, ktoré sú zaradené do infikovanej oblasti (P II). Tie najprísnejšie (vrátane obmedzenia akýchkoľvek poľovníckych aktivít) môžu platiť len pre nevyhnutný počet revírov s&nbsp;epizootickým priebehom. V&nbsp;ostatných revíroch dokážeme za určitých podmienok stanovených na odstránenie rizika šírenia AMO povoliť aktivity, ako sú skúšky poľovných psov či hromadný „sanitárny odstrel“ aj iných druhov zveri. Za tým účelom však treba dôsledne vykonávať nariadený monitoring uhynutých diviakov. Až 80 percent z&nbsp;nich bolo v&nbsp;infikovanej oblasti pozitívnych na AMO. Z&nbsp;diviakov ulovených v&nbsp;tejto oblasti boli pozitívne len takmer dve percentá. Je veľmi dôležité vyhľadávať a&nbsp;neškodne odstraňovať „virologickú nálož“ (uhynuté diviaky) z&nbsp;revíru.

V&nbsp;lete tým chránime hlavne domáce ošípané, v&nbsp;zime zasa samotnú diviačiu populáciu. Samozrejmé by malo byť nepodporovanie reprodukčných schopností populácie prikrmovaním, intenzívne znižovanie denzity diviakov lovom a&nbsp;dodržiavanie hygienických zásad pri manipulácii s&nbsp;ulovenými a&nbsp;uhynutými diviakmi. Tak ako pri iných ochoreniach, aj pri AMO pravdepodobne dôjde k&nbsp;vybalansovaniu medzi vírusom a&nbsp;početnosťou diviačej zveri. Môže to však trvať pomerne dlho. Za ten čas si budeme musieť zvyknúť na podstatne nižšie stavy diviakov, než bývali. Ukazuje sa totiž, že v revíroch po prvej epizoócii spojenej s radikálnym poklesom stavov a neskôr po fáze pokoja a tendencii nárastu počtu diviakov sa AMO vracia v druhej vlne.

Autor: MVDr. Rudolf Janto, inšpektor zdravia a&nbsp;ochrany zvierat ŠVPS SR

Ako zvládame boj s africkým morom ošípaných a čo sme sa za štyri roky naučili?

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Ako zvládame boj s africkým morom ošípaných a čo sme sa za štyri roky naučili?

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Diviaci v žilinskom lesoparku dostali stopku: Odlovia ich poľovníci

Nočná mora pár hodín pred svadbou: Diviak sa pustil do nevesty, skončila v nemocnici

Írsko prišlo kvôli ochrane klímy s prekvapivým plánom: Chce utratiť 200-tisíc kusov dobytka!

FOTO a VIDEO: V Lehote pod Vtáčnikom vystavili najsilnejšie trofeje z pohoria Vtáčnik

Kvíz pre poľovníkov: Ako dobre ovládate základy hygieny diviny?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás